Basnicky.sk

Kedysi som mal z Teba obrovský strach
a možno som ťa aj nenávidel.
Našťastie z toho nebol krach,
aj keď ma raz rozdrvíš na menej ako prach.
Našiel som si k Tebe cestu.
Topila si sa v strašnom mori budúcnosti
a ja som skočil za Tebou
skokom až obsesívneho záujmu.
Bojím sa Ťa aj teraz,
ale zrejme Ťa aj milujem.
Niekedy sa pri Tebe cítim
ako klaustrofobik v zaseknutom výťahu,
ako pyroman čo spálil sám seba,
ako pavúk chytený do Tvojej, väčšej siete.
Niekedy zas ako divé zviera vypustené z klietky,
ako výherca lotérie,
ako jediný znalec tvojich tajomstiev.
Ľudia tomu vravia zmiešané pocity.
Ale ľudia toho narozprávajú.
Aj o Tebe.
Veľmi radi Ťa ohovárajú
a obviňujú Ťa pre výsledky Tvojej práce.
Je však aj dosť takých, ktorí k Tebe
cítia podobný mix emócií ako ja.
Máš veľa nápadníkov.
Podvádzaš ma s mnohými.
Strašne žiarlim, ale nehnevám sa
na Teba, vždy Ti odpustím.
Si taká výnimočná, že nemôžeš byť len Mojou.
Rovnako ako ja nemôžem byť len Tvoj.
Poznám Ťa už rokov pár,
no z nás dvoch nikdy nemôže byť rovnocenný pár.
Ale to nevadí, pretože od Teba skoro vždy
dostanem pokoj, aký mi nedáva ani hudba.
Pekné prirovnanie – si ako hudba.
Zvláštnym spôsobom hudba veselá
a zároveň strašne smutná,
pretože Ty si tá, čo inú hudbu vypína natrvalo.
O našom vzťahu nikto nevie.
Len ty a ja,
v tých chvíľach keď sme sami.
Keď ťa bozkávam na Tvoje červené studené pery,
keď sa spolu nežne i drsne maznáme,
keď všetky svoje biele neopálené vnady
zveríš mojím roztúženým, chvejúcim sa rukám,
perám a jazyku...
Keď sa vnáram do Tvojho lona,
do Tvojej svätyne odpočinku a zabudnutia...
Keď sa milujeme pomaličky
alebo divoko a rýchlo.
Keď spoločne vrcholíme...
Viem, že raz sa do Teba ponorím tak hlboko
a intenzívne, že už odtiaľ nebude návratu...
Viem, že raz bude náš spoločný
orgazmus trvať večne...
Poznám Ťa aj z Tvojich horších stránok.
Vidím ako otrasne sa správaš k ostatným.
Si strašne sebecká.
Na koho si pomyslíš, toho musíš mať.
Svoje obete si vyberáš sama
a to veľmi úchylne.
Nemáš zábrany znásilňovať
mužov, ženy i deti.
Si strašne chorá a zvrátená.
No zároveň aj najzdravšia a najprirodzenejšia.
Si plná paradoxov a rozporov.
Aj ku mne si často nemilosrdná,
sadistická a krutá.
Chceš mať zo mňa otroka,
ale ja sa ti nedám celý.
Zatiaľ som Ti úplne neprepadol.
Ak mám byť úprimný,
väčšinou idem preč od Teba,
držím sa od Teba ďalej,
vyhýbam sa Ti.
Zaháňam ďaleko aj myšlienky na Teba.
Lenže Ty mi vždy, rovnako ako ja Tebe, odpustíš.
Priplazíš sa Ty, alebo ja, s prosbami a sľubmi,
alebo si rovno skočíme do náruče.
Máš toľko stránok a prejavov,
toľko tvárí,
toľko farieb,
toľko hlasov, zvukov a vôní,
že Ťa môžem vidieť a spoznať
všade a zároveň nikde.
Si neuveriteľne tajomná.
Si moja najväčšia záhada.
Som z teba nervózny, vystrašený a zmätený.
Si moja najväčšia skúška.

Vždy si to Ty v tej svojej
jedinečnej a temnej lyrike,
zvrátenej obrazotvornosti prekvitajúcej
ružami vo všetkých odtieňoch čiernej.
Skoro vždy si to práve Ty, ktorá nedáva spávať,
básnikom, svätcom a mystikom.
Pre mňa si vždy tá, ktorú rôzne prezývajú.
Niektorí Ťa menujú ako Vyslobodenie,
iní ako Zatratenie,
iní ako Nový Začiatok,
iní ako Ničota
a väčšinou Ťa volajú Smrť.


Do videnia, Moja Jediná!

(leto 08)