Basnicky.sk

Edo Elat  Zobraziť/skryť lištu autora

Manželka (miniatúrka)

V dome to už poriadne páchlo. Musel som ju vyviesť a niekde zakopať. Dúfal som, že nebudem príliš nápadný. Hodil som ju do kufra a zašiel na rozľahlé pole. Tam som ju zakopal. Potom som sa mohol vrátiť domov a konečne spokojne dýchať.


Avšak, mal som nejaký čudný pocit. Usadil sa mi v hlave a hlodal mi v mozgu, až som myslel, že zošaliem. Musel som sa vrátiť. Chcel som sa presvedčiť, že je mŕtva. Vykopal som ju. Trčali kosti, opadávali kúsky mäsa...Už sa rozkladala /smrad priam zadúšal/. Napriek tomu, sa však na mňa usmiala. Láskavo, ako sa dokáže usmievať len milovaná manželka. Akoby bola rada, že ma vidí. Usmievala sa a povedala:


„Ahoj, miláčik.“


No fuj! Viete si predstaviť ako som sa cítil? Keď ku mne doľahol ten odporný pach z jej úst? Musel som ju ešte doraziť lopatou. Fuj.
Dátum vloženia 25. 1. 2009 19:39
Básnička je vložená v kategórii Próza
Počet zobrazení básne 2273
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. milson5

    edo ... no toto

    25. 1. 2009 22:01
  2. predpolnocna a.

    sorry -nesúhlas..


    a tak..no ved čítam..

    25. 1. 2009 22:09
  3. Bielyk

    Edo?!!
    Čo sa ti stalo, preboha?!!
    Ale podobá sa to na tvoj štýl...

    28. 1. 2009 17:51
  4. Edo Elat (napísal autor básne)

    no toto, veru...

    som rád, že čítaš...

    nestalo sa nič... ako vždy

    Au Revoir...

    28. 1. 2009 19:51
  5. kristinaa

    ej toto mas riadne dávno napísaný príbeh..neviem kde som ho zahliadal na písmaku?

    9. 2. 2009 16:53
  6. Edo Elat (napísal autor básne)

    kristina: hej, na pismaku asi alebo na mezera.org

    9. 2. 2009 17:03