Basnicky.sk

Domov zo školy sa ponáhľam,
darček pre mamu pripravený mám.
Na prechode stojím, na zelenú čakám,
keď zasvieti, na druhú stranu sa ponáhľam.

Počujem blízko seba auto brzdiť,
otočím sa doprava, nemôžem tomu uveriť.
Bavorák čierny na mňa sa rúti,
šofér ani volantom nekrúti.

Nemohol som sa ani pohnúť,
aj keď som sa chcel uhnúť.
Zrazu silný náraz cítim,
po náraze pár metrov letím.

Všade vidím tmu a nič necítim,
iba dlhý tunel so svetlom na konci vidím.
Na konci v svetle človek stojí,
o môj život sa on bojí.

Ukáže mi, čo sa vlastne stalo,
keď v tom na posteli vidím si telo.
Nie, to nie je možné, vravím si,
mama v čakárni nemocnice plače a pýta sa, kde si?

Od elektrošokov telo nadskočí mi na posteli,
okolo nej stoja traja anjeli.
Prvý anjel volá sa život,
opravuje môjho života poškodený plot.

Druhý anjel sa volá kat,
je to anjela života brat.
Ten len stojí a smeje sa,
o môj život pokúša sa.

Posledný anjel je môj anjel strážny,
jeho pohľad je vážny.
Vedľa mňa v nebi stojí štvrtý anjel,
hovorí mi, aby som už išiel.

O mojom živote všetko mi už povedal,
dotyk anjela mi pocítiť dal.
Lekárov už pri sebe počujem,
otvoriť oči a vidieť ich chcem.

Keď som to urobil, povedali vitaj,
ešte si nevyhral, tak bojuj a do konca vytrvaj.
O niekoľko dní mamu za mnou pustili,
jej sviatok sme oslávili.

Najkrajší darček dal som jej ja,
mojím anjelom sme však ďakovali obaja.
To, že som prežil, nie je náhoda,
nepoviem o čom, ale bola to s Bohom dohoda.