Basnicky.sk

topíš sa vo svojich snoch
maličkosť egoizmu vypovedá všetkým stranám
to ono
keď šrafujem háčikmi uzol vo vlasoch
keď matka udupáva vzťahy s dcérou
a stáva sa zábranou

v tichu sa vznášaš medzi vtákmi
mám seba
vlastné pery so slamou
na dvore zajtrajších predsavzatí
to osud
keď som sa zranila mincami
keď aj prievan odpúšťa plamienku vášne
a stáva sa zábranou

vtedy raz
keby nebolo zbytočných chýb
polepených portrétmi
o škále bez hlavy
s krvou v mozgu
preletela som začiatok
systému a práv

zhrešil si

ľudská dlaň so striebrom
na súši
odpusť

zhrešila som

keď sa mi večný príbeh
odpísal preč
a zároveň ostal v nezabudnutí

nezabiješ
nikdy tu nikto nie je sám
už nezabijem
to čo som chcela
mi on vzal

gratulujem a odovzdám
na pokraji prahu terasy
keď sa topíš vo svojich snoch
keď maličkosť egoizmu vypovedá všetkým stranám

tentokrát končím ja
v inom prevedení sklamania
v búrke srdca

prosím

nezabi...