Basnicky.sk

Popros lásku, ona ukáže ti,
že život má aj zlaté vlásky,
občas bolesť, občas vrásky.
No láska je niečo viac,
je svetlom v temných uličkách.
Kľúčom každej záhady,
na každom kroku návnady.
Ukáže ti cestu bez mapy,
tam nájdeš skryté poklady.
Nie však zlato,drahé šperky,
ukáže ti že svet je veľký,
že to naj je vždy v srdci,
láska ho bude mať v moci.
Veď čo bude zo zlata?
Iba riadna odplata!
Láska ti dá ten kvet,
celkom krajší sa ti zdá svet.
Z láskou vnímaš iba jeho
zahŕňaš ho veľkou nehou.
Nepustíš si z náruče,
ten nástroj plný rozkoše.
Tie bozky čo ti večer dáva,
Sladké sny tým vyvoláva.
Veď čo môže byť krajšie?

Bez lásky sú dni najťažšie.
Keď to skončí, príde plač.
Nemáš už pre to úsmev viac.
Bojíš sa ukázať svetu,
že si dala obetu.
Svoje telo venovala,
jemu, jemu si ho dala.
No všetko je už preč,
a ty teraz všetko vieš.
Vieš že hoci bolo krásne,
nevrátia ti nič tie básne.
Zrazu kráčaš bez cielov.
V hlave nič len netvorov.
Tí čo žerú ti nádej,
bez nej nevieš ako ďalej.
No príde ďalšia cesta,
možno s nového cesta.
Použíje tajné gestá.
No ty sa bojíš city vyznať,
nechceš už srdce týrať.
Bojíš sa, čo ak znova?
Zaľúbiš sa, láska nová.
A zas koniec, veľká bolesť.
Dokážeš sa nad tým povzniesť?