Basnicky.sk

Zrazu sa mi chcelo jeden sonet napísať,
o jednej Princeznej čo má 6 podôb svojho úsmevu,
možno sa pýtate ako som prišiel na túto myšlienku smelú,
odpoveď je jednoduchá, lebo iba priateľ si všimne ako Madmazel rtami vie písať,
ten prvý úsmev máš vtedy keď ťa niečo rozosmeje,
druhý máš na líci zo zdvorilosti keď sa v duchu pýtaš: „a pointa, tá kde je ?“
tretí na perách sa usadí keď si uťahuješ sama zo seba,
štvrtý keď láskavo vravíš o priateľoch kedysi som tam počítal aj mňa a teba.

Ten piaty ti pery rozihrá keď dobrá správa ťa po duši pohladila,
a ten posledný najkrajší si mala pre mňa keď si sa na mňa usmievala,
kedysi múdry človek G.Ranfolf povedal výrok čo chcem tu vsunúť :

„Skutočných priateľov je ťažko nájsť,
ťažšie opustiť,
a nie je možné na nich zabudnúť.“

Ja som Madmazel tvoj úsmev našiel po dlhej dobe plnej prázdna,
teraz sa nechcem zmieriť s tým, že ho mám opusť keď som sa odrazil z dna,
a neexistuje aby som zabudol na úsmev čo mi dal tak veľa,
preto je smutné, že kvôli tomu sa môj beh nedočká cieľa.
Lebo existuje pár faktov o priateľstve a o úsmevoch,
z „formálneho“ priateľstva sa dostaneš po 2 týždňoch,
2 mesiace bude trvať kým sa vyhrabeš zo straty „neformálneho“ priateľstva,
a posledné „skutočné“ ti zmení život a tú stratu nezrovná ani plač ľudstva.

Lebo náš priateľ si pamätá naše slzy, smiech a náš úsmev,
všetko si pamätám aj to keď slzy sa objavili keď naše priateľstvo stratilo smer,
smiech ti znel tvárou keď si sa bavila na svoj účet.

A úsmev ten nezabudnem hoc sa kruto toto skutočné priateľstvo končí,
vtedy niečo umrie v priateľovi a tá diera v ňom ho láka až do nej zúfalo skočí,
musím zaplatiť daň za stratu a preto musím vrátiť od svojho života kľúče.