Ležím tu sám
na veľkej prázdnej posteli,
Už vôbec neviem
kam sa moje sny podeli.
Spútaný krvou
vyliatov na bielej plachte
Už viem dávno,
že som práve na rade.
Masku života
zložil som na stolík
slzami staviam
sám sebe pomník.
Úderom polnoci
srdce mi dobilo
básnikovu dušu
nebo si zavolalo.
Dátum vloženia 18. 1. 2009 00:20tom.ba
Smutná báseň
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1516
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti