Basnicky.sk

MYŠLIENKY

Nad tmavou roklinou som stála
v myšlienkach svoj život premietala,
ani čo by som sa ocitla v kine
kde hral sa starý film,
roztrhol sa a nik ho nezlepil.
Ostalo ticho ako v kostole
kdesi z rohu hľadeli oči zdesené.
Boli moje plné krištáľových slz
ozýval sa tichý hlas ..život pochopiť skús.
Kde sa tu toto všetko vzalo
slnko, mesiac, hviezd ktorých nie je málo,
stromy, kvety čo farbami a vôňou hrajú
moria , rieky ktoré brehy obmývajú.
Spev vtákov, bzukot včiel
krehkých motýľov i divokých šeliem.
Milióny ľudí čo v tej kráse žijú
každým dňom sa niekam ponáhľajú.
No ja stojím na jednom mieste
zdá sa mi že už ruky večné.
Zrnka v presýpacích hodinách sa míňajú
nebeskú bránu pomaly otvárajú.
Stále nenašla som zmysel žitia
je ním práca, láska či deti
slnko nad mojim životom už málo svieti.
Život je vo všetkom okolo nás
je i vo mne je plný krás.
Utieram si tvár, slzami zmáčanú
Vstávam nech neunikne mi zbytočne
Začínam si vážiť každé jedno svitanie.