Basnicky.sk

Píšem si ja básničku,
tam, na čiernu cestičku,
Kto nevidí, jeho chyba,
mne to ver' vôbec nechýba.

Pred každou skúškou sa chcem vzdať,
ten pocit však musím prekonať.
Teraz ďalšia nová prišla,
pomoc dáka by sa mi zišla.

No táto je zrazu iná úplne,
radosť do hlavy mi stúpne,
ak úspešne ju spravím,
no zároveň niečo stratím.

Pred touto skúškou dlho som sa učila,
však aj novú, nepoznanú vášeň zažila,
nielen autom a motorkou jazdiť milujem,
však ten to vie, komu svoju vášeň venujem.

Doteraz nás spájalo puto nutnosti,
a preto sme zažívali nové radosti,
no keď skúšku prekonám,
puto zrazu zmizne nám.

Pokračovať chceme obaja,
veď spoločný cit nás spája,
no teraz treba dávať ešte väčší pozor,
aby nás náhodou niekto nepristihol.

Ja som ho vraj znova zobudila,
a vo mne sa zrodila nová sila.
Túžba nekonečná ma spaľuje
a on mi modré z neba daruje.

No čo keď sa to celé skončí?
Veď sa potom asi zjančím.
Skončiť nechcem, on to vie
a tak mi svoje srdce daruje.

Ja však musím podeliť sa,
s tým, pred kým musím ukryť sa,
o ten kúsok ľudského tepla,
no hlavne, že som jeho stretla.

Ja ho rada mám,
tak si zaspievam,
o tom viem, že rád ma má,
som rada, keď mi zavolá.