Basnicky.sk

Slabiky, slová, vety, súvetia, texty... To všetko je súčasť nášho každodenného života. A niekedy si ani neuvedomujeme, aké sú slová dôležité, pretože z nich môžeme čerpať prakticky neustále a v akomkoľvek množstve. A tak sme ich postupne začali zneužívať. Nadávky, klamstvá, vydierania... Používame ich už čisto ako komunikačné prostriedky, a akýkoľvek hlbší význam sme im ukradli...
Podľa mňa je rozdiel hovoriť a niečo skutočne povedať. Pravda, nie všetko čo povieme musí byť dokonalé filozofické zamýšľanie sa, to nie, ale mali by sme sa zamýšľať, či to čo hovoríme, je skutočná pravda. Slová by sa nemali zneužívať na klamanie, na ohováranie alebo na iný čin potupujúci podstatu slova. Slovo bolo stvorené na dorozumievanie sa, na vyjadrenie svojich potrieb, na privolanie niekoho či niečoho. Dar reči sme dostali len my, ľudia, tak by sme ho mali užívať v jeho skutočnej podstate.
Slová sú všade. Slová či vety hovoríme, píšeme, čítame, spievame si ich, valia sa na nás z televízie, rozhlasu, rádia, novín, a my ich musíme akceptovať ak chceme žiť „normálny život“. Pretože práve nimi získavame a odovzdávame informácie a posolstvá. Odborná definícia slova je: skupina hlások tvoriaca ustálený celok s ustáleným významom.Súhlasím, avšak: dnes niektoré slová význam nemajú. Ľudia vravia čosi, v čom sa význam len ťažko hľadá. Je niekde zašitý na úplnom dne, úplne niekde v hlbinách, ktoré nevlastnia možnosť byť objavované...
Obávam sa, že zanedlho začneme žiť len vo svetoch svojich slov. Avšak týmto svetom a priestorom nemožno slovami dodať to najvzácnejšie čo máme: city. Či už je to láska, nenávisť, priateľstvo alebo všetky ostatné. City sme pomenovali, ale nikdy sa nedá vyjadriť slovami čo pre človeka znamenajú.
Pretože slová sú „len“ dorozumievacie prostriedky. Ale nedorozumieme sa nimi všade, pretože inde naše slová nepoznajú. V Anglicku nám nebudú rozumieť, ak sa im pozdravíme „Dobrý deň“, pretože oni používajú svoje slová. Svoje vlastné vyjadrovače veľmi často zneužívané...Aj tak
nikto na svete nepozná všetky slová na svete.
Jedna z prvých vecí, ktoré dieťa naučíme, je rozprávať. Pretože chceme, aby sa vo svete dorozumelo. Ďalej ho treba naučiť počúvať a potom sa postupne naučíť aj písať. Pretože každý, ak nechce byť silou mocou analfabet by sa to mal naučiť. Ale zaujímavé je, že aj tí čo písať ani hovoriť nevedia, sa vedia dorozumieť. Pretože toto je podstata ľudského života. Komunikovať. A to nám slová umožňujú. Napríklad slovenčina je veľmi kvetnatý jazyk a jedno slovo sa dá povedať aj päť krát inak, a stále rozumieme, o čo sa jedná. Ale má to aj neváhodu- treba sa o ňom veľa učiť. Zaujímavé, že sa musíme toľko učiť o tom, čo každodenne používame ako samozrejmosť. Ale veď si len spomeňte koľko neskutočne veľa druhov a typov slov poznáme: podstatné mená, prídavné mená, slovesá, ďalej metafory, metonymie, a ešte sú aj slová ako hovorové, slangové, odborné, … A ešte mnoho skupín, z ktorých každá má svoju odbornú definíciu, samozrejme obsahujúca aj výnimky, z ktorých nás tak radi učitelia skúšajú...
Ťažko sa mi už nachádzajú slová o slovách. Akurát by som ešte mohla spomenúť že celý náš život je vlastne o slovách a smutné je, že aj v slovách. Tak či tak, ostáva faktom, že niekedy sa oplatí mlčačť. Mali by sme častejšie mlčať ak nemusíme hovoriť. Pretože potichu a v tichu sa lepšie premýšľa. A premýšľať by a malo viac ako hovoriť. V podstate predtým než niečo povieme, mali by sme to premyslieť. V našom vlastnom záujme. Ak nechceme ublížiť ostatným a tým aj sebe.