Basnicky.sk

Slza sa dá na púť, chce umyť moju tvár,
zmyje všetky tvoje bozky, ktoré si mi kedy dal!
Utriem slzičku , ligoce sa mi na prstoch,
Odráža lesk všetkej bolesti nás dvoch!
Oči čím ďalej majú zrkadlový odraz,
Možno v nich vidieť tvoj nepresný obraz.
Slzy mi pomáhajú skryť k tebe city,
Ranu ako od noža, spravil si ty!

Sĺz stále pribúda, zmývajú všetky tvoje klamstvá,
Celý tvoj svet plný lží, a všetky tie bláznovstvá.
Najväčšia slza sa však vyroní, keď si spomeniem,
Ako si mi vravel ,,keď ti bude najhoršie ja ťa ochránim!“
Teraz je ta chvíľa, tak kde si? A znovu sa raním.

....Tá najväčšia slza, zmyla po tebe tie posledné stopy,
Dojde na okraj môjho líca, až ma opustí.
Letí dole, a vzduch ju tvaruje do kvapky,
Tak ako si ty tvaroval mňa!
Až dopadne na zem a zmení sa na malú kalúžku,
V ktorej vidieť posledné znaky nádeje a smútku.
Aj keď je to znova do plaču, tá slza sa vyparí,
A znovu bude mať nádej vynoriť sa pri tej istej
situácií. Ale to už budem plakať nad iným, lebo
ty si sa vyparil, presne ako tá kvapka!