Basnicky.sk

pozrite vonna tycinka v uchu mrtvoly, mile,
milujem svoj zamok,
a moje priatelky, byvalych priatelov, matku,
je to vsetko take, hnile


ja viem, ten smrad vzdy byval iny ako dnes,
no bolo jedno, ci mrtvol je pat, ci 8,
stale to bol des,
to nezmenis drahy


na to tu predsa mame tu tycinku vonnu,
jemna skorica a vasnive sluby,
nic nie je lepsie na ten smrad,
smrad odvsadial, z dusi, oci, z huby


rozmyslam, kde ma to zaciatok, kde zvoniec,
neviem, uz ma to prestalo bavit davno,
za siedmymi horami, siedmymi milenkami
vytekal z ludkych lebiek sveta koniec



a ja, brala ho domov, do pivnic, do svojho lona,
kazdy jeden vrucne bolel, stonal,
stekal po mojich snehnach horuci ako vosk



a ludia sa ma zacali bat, ze som ina,
ze som blazon, ze neviem ako zit,
musela som teda, z kazdej takej lebky,
ten koniec sama sekerou vyvabit


nie vzdy to slo lahko, nie kazdy vedel rozprestriet naruc,
otvorit nohy dokoran, ukazat pravdu,
nie kazdy vedel zit,
kto preziva predsa musi i dnes dusou zaplatit



je zvlastne, uz kolko rokov robim tuto pracu stale,
a stale som zablazna, stale za posadnutu,
ale ja prahnem len po pravde, sexe, po zaabave


a tato spoved, pre koho je?
darujem ju vsetkym, ze ja pridem,
skor ci neskor do kazdej chatrce
a budem lamat, ludske kosti a prasacie paprce