Basnicky.sk

točím sa dokola na kolotoči
môj osud vyzlečený
na kolenách pred oltárom
nikdy nie sám vraj
kričím do tmy zlétilých duší
s malou prosbou v dlani
ryjem si oči do dlaždíc mozaiky
čo spletáva pády
prikrýva bolesti vlastnej rezby
na vrchole už visí tá

pochovaná

s krížom na ramene
upálená zaživa
ako čarodejnica z brezového hája
modrý závoj jej plápolal vo vlascoh
keď dúfala v tvoju záchranu
aby si odsekol kus lana
vodopádom prasknutý
listy valcovali náš koberec
viedli farebné odtiene jesene

postavila svoj odev k vranám
aby jej klopali na hrob
a každý rok ju prebúdzali
len aby ťa uzrela
práve sídli na konári svojho sna
na mieste kde sa lásky
menia na večný príbeh
v jej zápiskoch
bez črievičky a dôkazom viery
čakám na ďalšiu návštevu