Kto sa bojí sám seba,
stále muky prežíva
ako žobrák pod lampou
stratený v odpadkoch.
Snaží sa hľadať
pôvod svojho mena,
no vypršal mu čas,
v trápení vzdychá.
Vlastný tieň ho zrádza,
odchádza bez milosti.
Ostal sám...nepozná ani
vlastného ducha.
Alea iacta est!
Stavil sa so smrťou.
Koniec! Smrteľný hriech
padol s oblohou nočnou.
Dátum vloženia 3. 1. 2009 09:02Jano1351
Pre stratených niet tu miesta
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1103
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- sisi28
Ahoj Janko zaujímavá myšlienka
3. 1. 2009 23:29 - Jano1351 (napísal autor básne)
ahoj sisi, vďaka za komentárik
4. 1. 2009 00:08 - milson5
zaujimave ... ale ten koniec nevysiel
padol s oblohou nočnou /toto nie/
Ostal sám...nepozná ani
vlastného ducha /toto je fajn/
4. 1. 2009 00:14 - Jano1351 (napísal autor básne)
hej to máš pravdu, že koniec mi nevyšiel, ale nevedel som ako to ukončiť
4. 1. 2009 00:24