Skutočnosť
pred očami sa mení,
stráca podstatu,
zmysel ľuských vášní.
Ako kacír
vyrývam do čela
to krásne slovo,
keď sa telá spoja.
Odsúdený k ničote
nepoznám si otca
len hriešne driapem
kožu ženského vnútra.
Napokon nechávam
lapenú korisť
napospas osudu
a odchádzam ďalej loviť.
Zmrzačenú mám dušu,
no som hriešny kacír,
nehľadám už nič,
čo zmyje ma z vín!
So slovom: milovať.
Navždy blažene žiť.
Dátum vloženia 2. 1. 2009 21:17Jano1351
Neľudské vášne
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 956
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti