Basnicky.sk

zmrzlinka  Zobraziť/skryť lištu autora

Stolík :-(

Moj život je bordel, obrovská neusporiadaná kopa neporiadku.

Na vrchu su tie najbanálnejšie veci ktoré tam človek len nedávno položil pretože ich v nedávnej dobe používal. Najspodnejšiu vrstvu ale tvorí ten najvačší a najťažší bordel na ktorý sa rokmi prikladal nový čiže dostať sa k nemu je namáhavé a odstrániť ho aj bolestné pretože je to závažie také tažké že samotná myseľ odmieta pripustiť že tam je, aby ho necítila. Nie je nič krajšie ako zbaviť sa nejakej vrstvy.. čím spodnejšej tým lepšie. Jogíni na to majú svoje sposoby ale čo má robiť človek ako ja, ktorý nestíha ukladať a vrstvy pribúdajú, nie je čas ani utrieť prach, nie to ešte meditovať..

Rozprávali sme sa. Vačšinou len o ňom, ako nedokáže dosiahnuť orgazmus. O tom ako sa rozišiel s priateľkou. O tom že som bojko pretože sa bojím mu dať. O tom že ako možem mať takú zásadu že nespím s niekým koho poznám pár hodín. O tom že by sa aj tak pri mne nespravil. O jeho názore na našu eventuálnu spoločnú budúcnosť. Vraj dva týždne a dosť. Potom som mu povedala že podľa mňa ani jeden deň. Zavolal mi taxík. Pribudla celkom nová vrstva.

Najťažšie sú spomienky. Sú tu a neustále sa nám vrývaju do mozgu do každého oddelenia. Ciže je jedno či sedíme či spíme jeme alebo čítame, pozeráme televízor alebo sa s niekým rozprávame. Tá bolesť je tu stále. Tažko porovnať či je horšia tá psychická alebo fyzická. Podľa mňa sú navzájom tak úzko prepojené že keď je tu tá jedna, druhá je už nepodstatná. Rozmýšľame čo sme mali spraviť inak a neurobili sme. Aké by to bolo keby sme to urobili tak či inak. Keby sme tak vedeli dopredu čo nás čaká a tak sa podľa toho správali... Bola by to hlúposť, každý to vie, ale aj tak sa brble v minulosti s myšlienkou že hádam nájde niečo čo urobil super a nič by na tom nemenil. Človek sa vraj stretáva so situáciami na ktoré je pripravený, ktoré vyhovujú jeho duchovnej úrovni na ktorej sa práve v životnej etape nachádza.

Mala by som sa zmieriť konečne s tým že pre mňa žiadny normálny životný partner neexistuje. Bohužiaľ Oidipov komplex zasiahol aj mňa. Nič proti mojmu otcovi. Predsalen som bola tá najsilnejšia a najrýchlejšia spermia, čiže svjím sposobom som tak dokonalá ako len on može byť. Moj genetický materiál je však niečo čo ma ovplyvňuje do príliš veľkej miery. S takým si normálneho partnera nemožem nájsť. Priťahujú ma asociáli, vyvrheli, zlí xlapci, takí ktorí mi dajú po zadku keď niečo vyparatím. Odpudzuje ma láska, odpudzuje ma človek ktorý ma miluje. Odpudzuje ma to obrovské puto ktoré by ma s nim mohlo spájať. Hľadám chyby, je ich čoraz viac nakoniec ich je toľko že dotyčný by plakal keby som naňho všetky vychŕlila. Pritom viem že všetky tie chyby sú moje.

Spadol mi stolík. Chcela som si premiestniť izbu. Mám rada zmenu, utekám, pred rutinou, utekám ped myšlienkami. Pred predstavou ze dopadnem presne tak ako to vyzerá keď sa budem uberat cestou akou sa.

Možno to bolo preto že bol o dosť starší odo mňa. Prečo sa ku mne chlapi správajú ako ku ku.rve. To naozaj všetky ženy idu na diskoteku len preto aby si zasúloužili??? Myslela som že je iný ako ostatní. Myslela som že mu na mne záleží ako na žene, nie ako na žene ktorá ma va ginu.


Pocity miznú časom. Možno len existuje špeciálny šuflík do ktorého sa ukladajú ako do karantény a postupným zmazaním sa človek lieči. Keby sme nemali túto schopnosť, ľudia by nedokázali zabúdať na lásku ako veľmi dokáže ublížiť. Nevrhali by sa do nových vzťahov. Čakám kým príde ten čas že budem raz schopná pozerať na mužov s otvorenými očami a čistou mysľou.

Keby som nebola deprimovaná povedala by som že som si fajn užila, že tie opuchnuté pery od bozkov za to stáli. Keď mi odplávala loď spomenula som si ako sa mi to stalo už tisíckrát predtým a ako to bolí. Žeby sa tie poškodené súbory v mozgu nevymazávali? Karanténa teda nie je najlepšie vymyslena vec na svete kedže tie súbory stále existujú. Nič proti ľudskému mozgu. Asi by človeka je.blo keby dokázal využívať všetky schopnosti ktoré má. Ľudia sú nástrojmi ktoré dokážu obrovské veci, ale nikto na ne nie je pripravený takže sa nečudujem že im ešte nie je umožnené ich používať.

Ale kto mi opravi ten stolík??????
Dátum vloženia 22. 12. 2008 13:13
Básnička je vložená v kategórii Próza
Počet zobrazení básne 1457
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. eufrozina

    paci sa mi to..zaujimave...az som sa do toho vzila nejak...idem si vypratat sufliky

    22. 12. 2008 19:24
  2. zmrzlinka (napísal autor básne)

    Ďakujem a poriadne si vyupratuj tie šufliky!!

    22. 12. 2008 19:50
  3. eufrozina

    no ja v tom mam riadny bordel a nielen to...sa mi do toho stola najnovsie dostali cervotoce a uz sa tam veselo promenaduju po tych cestickach...

    to ti podavam vlastne namet na pokracovanie

    22. 12. 2008 19:58
  4. zmrzlinka (napísal autor básne)

    *5 Asi by si bola jedina co by si citala pokracovanie

    22. 12. 2008 23:43
  5. rohlík

    fajn citanie

    22. 12. 2008 23:57
  6. zmrzlinka (napísal autor básne)

    Dík rohlík

    23. 12. 2008 00:50