Prišla opäť zima,
každý prosí zakry ma.
Všetko vtáctvo zmizlo,
do krajín kde sa ohrialo.
Obloha ostala temná,
mráz, trúchlivosť jemná.
Začína sa ztemnievať,
vrany sa začali zlietavať.
No nelietajú zbesnene,
sú neobvykle smutné.
Pretože zmizla ich potrava,
pobyt v chlade stal sa otrava.
Ničí ich veľký hlad,
pri pohľade nastáva pád.
Nechce sa im trhať o smietku,
chcú potravy plnú kolísku.
Túžia sa nasýtiť,
miesto toho začali trúchliť.
Kam zmizla samozrejmosť,
všetko spôsobila priemyselnosť?
Jednoduché, jedna druhú obviňovať,
navzájom si oči vyzobávať.
Tváriť sa hluchý,
z hlučného tvora tvor tichý.
Pomreli všetky hladom,
pretože nechceli zhynúť bojom.
Prišla daň za to že všetko robí sa strojom,
prichádza o teplo nebo i dom...
Dátum vloženia 18. 12. 2008 19:55nightwish47
Vrany lietajú smutne
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1380
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- bobo31
Ďaleko od krásy...
19. 12. 2008 11:52 - nightwish47 (napísal autor básne)
krasa nie je vždy všetko
19. 12. 2008 12:06