Basnicky.sk

Iné je dotýkať sa hviezd,
iné je keď hviezdy dotýkajú sa nás.
Iné sú dotyky exotických miest,
iné je keď dotýka sa dlaní mráz.

Dotyk je spojením dvoch hraníc jasných,
zrazením vesmírov rozmanitých sfér,
dotykom začína sa proces čímsi zvláštny,
tak vzniká priateľstvo, vojna, láska mier.

Jediným dotykom bez čarovného prútika,
s úsmevom v očkách a nevinnou tvárou,
ako keď Polárka do tmy jemne zabliká,
ako svit snehu pod polárnou žiarou.

Dotkla si sa mojej aury,
vsiakla si mi pod kožu,
rozjasnila všetky sveta farby,
už byť ani krajšie farby dúhy nemôžu.

A stačil len dotyk…
… dotyk s Tebou, milá slečna.
Dotyk spomínaných našich dlaní.
Ten krásny kúsok vesmírneho nekonečna,
keď ešte teraz cítim ako ma tam hladíš.
Preženskú ladnosť v Tvojich všetkých pohyboch,
sálavé teplo, iskru, a jemnosť v prstoch, vo všetkých Tvojich záhyboch.


Pamätám si…
Bolo to ako včera,
tak blízko a zároveň tak vzdialene.
Bolo to náhle, prekvapivé…
Bol by to ver hriech, povedať Ti vtedy NIE…


Pamätáš objatie, ten dotyk, čo vyrazil mi takmer dych?
Pozrela si mi do očí a riekla :“Môžem Ťa objať?“
A obopli ma Tvoje ruky silno ako ruže krík,
ten čo nepichá, ale hreje, ...vtedy nedalo sa nepoddať.


Pamätám si…všetko!
Už nie je včera, už je dnes.
Čo bolo v spomienkach ostáva navždy,
ako žiara hviezd.

Ďakujem


S láskou pre Lenku Tvoj Michal.