Basnicky.sk

Bola noc...


Bola noc a jej tiene, pamätám si ich ako dnes,
držia ma silno, bolestivo, sála z nich prázdno, tmavý des.
Silený úsmev, radosť hraná,
do duše tmavý tieň sa denne vkrádal.
Bolesť nad sebou samým, smútok nad činmi?
… otázka na perách "Veď kto je čistý, nevinný?"


Bola noc a zrazu hviezda vyšla, jej jas mi viečka privreli,
aj múry Jericha by sa od základov zachveli,
pod každý lúč čo žiaril viac než erupcia slnka,
tá hviezda skryla si úsmev, farebné zrnko vedľa zrnka.
Ten úsmev bol sťa meč, nie však ten, čo preleje krv a zotne hlavu,
Excalibur znovuzrodenia, čo lampášom sa stal a dal mi nádej novú.


Bola noc a ostala len bledou spomienkou.
Tá hviezda stala sa mi ránom, prvou mojou myšlienkou,
ráno, pre ktoré oplatí sa opäť vstať,
objať svet a radostne sa smiať.

Bola noc, tma tmúca,
Ajhľa, Ty si tá hviezda, čo všetky tmavé tiene rúca.