Keď už nič nepovie.
Kto? No predsa tá,
čo nosila mi listy,
čo otvorila zámky,
tá, čo ťahala nitky.
Či ešte mám čakať
na posledný tón
na slastnú drogu.
Ach, zas tečie hlas
do puknutej misky,
naberám z neho,
chvejem sa šťastím.
Na rukách sa zjavia
drobné kvapky
samotnej lásky.
Slnko začne svietiť
a bez príčiny
ničí ich
ako vrah bez rodiny.
Život môj jediný,
prečo mám smútok
stále nosiť v srdci?
Keby si nebol rozbitý,
mohol som pomaly piť,
dúšky plné lásky.
Dátum vloženia 13. 12. 2008 21:47Jano1351
Puknutý život
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1248
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti