Basnicky.sk

Jano1351  Zobraziť/skryť lištu autora

Puknutý život

Keď už nič nepovie.
Kto? No predsa tá,
čo nosila mi listy,
čo otvorila zámky,
tá, čo ťahala nitky.

Či ešte mám čakať
na posledný tón
na slastnú drogu.

Ach, zas tečie hlas
do puknutej misky,
naberám z neho,
chvejem sa šťastím.

Na rukách sa zjavia
drobné kvapky
samotnej lásky.

Slnko začne svietiť
a bez príčiny
ničí ich
ako vrah bez rodiny.

Život môj jediný,
prečo mám smútok
stále nosiť v srdci?
Keby si nebol rozbitý,
mohol som pomaly piť,
dúšky plné lásky.
Dátum vloženia 13. 12. 2008 21:47
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1248
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
Neboli pridané, žiadne komenátre