Vlastnou krvou slnko kreslí na líce mi obrázky
zatváram si pred ním oči, no v hlave mám otázky
pokúšam sa rýchlo všetky zahnať niekam do kúta
a rozjímať iba nad tým,čo mi chvíľa ponúka
sajem slnka teplý dotyk,usádzam sa do trávy
milujem tie časti leta, keď vznášajú sa púpavy
v každom jednom panáčiku vidím letieť svetom sen
a tak si ich držím v hrsti,vedno s nimi letieť chcem
kochať oči krásou slnka, oblakov sa dotýkať
pozorovať všetých z výšky, pred ničím neunikať
rozfúkavam preto rýchlo všetky v šíry svet
rozprestieram svoje krídla a už ma tu niet
Dátum vloženia 9. 11. 2005 14:41Mimka
Iba sen
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1810
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti