Basnicky.sk

To čo tu hovoríte
je vážne.
Prepáčte, ale
práve teraz sa
chcem nenútene
smiať.
A driemať pod
stromom.
A Čakať na princa
z rozprávok.
Kedykoľvek sa
pozriem na ten
obrázok.
Musím sa smiať.

Ohliadnem sa za
seba a vidím sa
iná ako pred 30 rokmi.
Akási malá a cigánska.

A moje šaty sú ešte
stále špinavé.
Už nemôžu byť špinavšie.
Ale zároveň aj krajšie.

Nemôžu byť lepšie
ani tie moje záchvaty
vášne.
Čo by som si nahovárala.
Nie je to iba sen.
Nie je to iba tieň.

Nie je to iba manéver.

Je to kúzlo, ktoré
stále hľadám.
Ktoré očakávam za
každým rohom.
Aj keď tam nie je.
V mysli mám tvoje
telo čo sa vlní.
A dušu čo sa skrýva
za domom pred skinheadmi.
Čo je toto už len za
život.
Čo je toto za morálku.

Mám oranžové vlasy.
A vyzerám, že asi
o chvíľu
explodujem.
A so mnou polovica sveta.
Kde je ta tvoja
teta.
Čo nám mala doniesť
niečo dobré pod zub.

Už sa neukáže
aj ju presvedčili
že netreba.

Všetko sa vyrieši samé.
A aj tak bolo.

Tu a teraz.
Čakám na princa
a on nechodí.

Nemá náladu
na plač z lásky.
Na hudbu zo starej
pásky.
Zabudnuté písmená
môjho nechutného
druhého ja.

Zabudnime priatelia
aj na lásku
aj na pády.
Sme tu sami, ale
silní.
Šarivari.
Sekunda plynie
odkvitá.
V srdci ti čochvíľa
dosvitá.
Zabudnime na lásku
je jej aj tak málo.
Zdá sa, že je tu
výzva do boja.
Tak ju berme
nie je to málo.
Nie je to na furt.
Nie je to bez nás.