Basnicky.sk

Motýľ belasý
prechádza sa po vzduchu
a to rozpätie krídiel,
akoby chcel objať
celý sladký kvet.

Malé koníky v tráve
trilkujú celý deň,
nehanbia sa za umenie,
čo vlastnia iba oni.

V noci ticho vládne,
no občas sa ozve
dych predátora,
len niekedy vidieť,
čo v papuli zviera.

Či už divá príroda,
či ľudská spoločnosť,
nevidím v tom rozdiel,
všetko je rovnaké,
vše, i tvary tiel.

Niekto lieta životom,
iný sa úboho plazí,
raz jeden cerí zuby,
druhý zas svojho druha
trhá na kusy.

Niet tu miesta,
kde by som mohol,
zavrieť na chvíľu oči,
a pritom nebáť sa,
že na mňa vlk skočí.