Basnicky.sk

Ten pradávny stroj čo každý hľadá,
tá krása dievčina mladá.
Ten stroj je už vynájdený,
je v láske a nehe uschovaný.

Padám na kolená pred tým strojom,
našiel si miesto v srdci mojom.
Pripomína mi šum lístia,
jarným zhonom opradený, moja vízia.

Alebo jas slnka nad horizontom,
v dúhovom sfarbení poetickom.
To čo ma tak dávno inšpiruje,
to čo jediné na svete človek miluje.

To pradávne čo núti ľudstvo pracovať,
to jediné čo ma núti sa vzdelávať.
To je tá túžba po poznaní nepoznaného,
je to ako stretnúť neznámeho známeho.

Ten pradávny vynález v srdciach ukrytý,
čo prírodnou perinou je prikrytý.
To čo od pradávna ma hecovalo,
to čo mi večne do srdca krv hnalo.

Perpetum mobile je v každom z nás,
je to vec čo zohrieva pri srdci vás.
Je to dar preveľký,
čo nájsť v sebe je boj neľahký.

Stačí sa len poobzerať dookola,
či voda ešte stále neozelenela.
Musíte hľadať tie výhry,
inak sa stratíte v bezcieľnom výry.

Tá vec čo núti nás stále žiť,
to čo mu sa nemôžeme chrbtom otočiť.
Je to naše poznanie,
ktoré nikdy vietor neodvanie.

Perpetum mobile ten pradávny sen,
prečo o ňom básnim len?
Je to krása sršiaca na vôkol,
na oblohe letiaci majestátny sokol.