Rozplynutý v dávnom prachu
tvojich rýchlych krokov vpred.
Bojím sa len strachu
a toho čo sa dnes nestalo hneď.
Aké je to byť sám a neveriť.
Budem preč a vzdialený.
Duch, ktorý sa snaží nič nestratiť
letting out the noise inside of me.
Ďaleko od teba v noci zhasínam
hviezdy nesmú svietiť zbytočne.
A tma ma ešte vždy podrží
keď na svete práve nič nemám.
Už viem čo je to byť sám a neveriť.
Bol som preč a vzdialený
to let out the noise inside of me
a duchom stále stratený...
Čo ak dnes už nikto neverí...
Ni(et )komu...
Dátum vloženia 1. 12. 2008 13:42nickmyname49
Sám, neverím na samotu
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1216
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- DAN VAN MAR
silná pocitovka smutná veru. Nie zlé hoci neviem, zmiešané pocity mám z toho ako celku. A ten koniec sa mi tam vôbec nehodil .Sorry no, toto moc nie pre mňa.Ale teším sa na ďalšie.
1. 12. 2008 14:38 - predpolnocna a.
no tie tvoje názvy..kontraverzny a pritom tak vela napovie
ano ..fajn opat sa mi pacili niekt. verse ok
1. 12. 2008 15:07 - nickmyname49 (napísal autor básne)
No nevadí Dan... Vďaka za úprimnosť
Kristínka, vďaka
1. 12. 2008 15:22 - Carlo
Basen je pre mna balzamom, takze ak je nieco zle, nahradzuje to celkovy pocit u mna
1. 12. 2008 21:15 - nickmyname49 (napísal autor básne)
Ďakujem Carlo
1. 12. 2008 21:37