Basnicky.sk

Prečo sa cítiš sám?
So sklonenou hlavou
prechádzaš sa
a z nudy kopeš
do nevinných kameňov.

Staviaš hrad
pred prílivom,
dokončíš poslednú vežu,
už mizne v mori divom.

Nenaháňaj čas,
on ti vždy utečie
keď naň tlačíš,
nechaj, nech si plynie.

I samota dno má
ako pohár bieleho vína.
Nie, nepi ho rýchlo,
nech vyznie jeho sila.

Vše nesie pravé meno
a správny osud vlastní,
keď trpíš, tak máš,
nemusíš byť vinný.

Skús zdvihnúť hlavu,
hrdo nes svoje bremeno,
na chrbte či v rukách,
končekmi prstov, no drž ho.