Basnicky.sk

Život na dne, život v bažine ľudí,
kde otec v dcére sám strach budí.
Keď matka syna odvrhne
a sama mu ten najtenší ľad pod nohami strhne.

Na tento svet priviesť dieťa,
zdá sa už priveľká obeta.
Rodiny rozbité sťa okná starej školy,
keď dieťa domov ísť sa bojí.

Ulice pokryté, no nie prachom,
ale praobyčajným ľudským strachom.
Keď človek bojí sa ísť z domu
a premýšľa, či dať hlas tomu,
tomu, kto hovorí si darca,
či nieje to zas len zradca ?

Keď učiteľ žiaka zradí
a na jeho city nik nehľadí.
Keď dievča musí predať svoje telo,
aby malo to, čo chcelo.
Ani nie pre seba, lásku, či priateľa,
ale len preto, aby od hladu nemrela.

Keď najväčšie krysy v mercedesoch sa vozia,
a aj starí ľudia už nevidia iného cieľa –
Len odísť preč, schovať sa, újsť.
Ale kam ?,
.
.
veď nieje úniku.
.
.
.
Už nastal čas,-
.
.
.
.
.
. čas ľudského zániku.