Basnicky.sk

Na stromoch lesa
škoda chvie sa
potichu mizne
medzi nás,
kým strácame my myšlienky
komu dať.

Námestie visí
na nitke
a hľadá v hluku
kde by sa vyspalo.


Na ľudí pne sa
obrna
v rojoch sa tratia
ako vlaky v diaľkach
posledná čiarka
sa vynecháva sama...

Nechcem utiecť
na kolieskach čara
realite.

Najmä tá hudba
v podchodoch
kde nefúka
je zasnená
do smutného dňa.

Po rovine
k lesom
viac pri vás
nie som,
odišiel som
za roh
okrúhlych tvárí

kde tiež to žiari.

Len nie tak
smutne...