Basnicky.sk

Niekto sa ma raz spýtal či mám lásku.Ja,som odpovedala,že momentálne nie.Robili somnou taký nejaký prieskum.Potom sa ma spýtali,či mám najlepšieho kamaráta/kamarátku."Nie,mám super kamošov,ale žiadneho naj."Vôbec som sa nezamýšľala nad odpoveďou.Veď načo.Neklamala som.Aspoň som si to myslela."Aj napriek týmto odpovediam,máš niekoho za koho by si bola schopná zomrieť?Alebo nie,skôr,za koho by si bola schopná žiť?"spýtali sa ma."Uf,zase až takého nemám.""Okej,dakujem,ahoj.""Dovi."A tým,náš rozhovor skončil.O pár týždňou som si našla frajera.Boli sme šťastný.Až raz.Videla som ako sa olizoval s inou.A všetky krásne chvíle skončili.Všetky nádeje,sľuby,spomienky.Zavrela som ich do krabice s nápisom "ODPAD".Bolo to hrozné.Chcela som sa zabiť.ALe môj kamarát Mišo,mi vravel,že to nemám robiť,že by to neprežil a podobne.Ale aj napriek tomu som sa o to išla pokúsiť.Ale,v tom ma niečo zastavilo.Niečo čo bolo silnejšie ako ja a nedovolilo mi to spraviť.Postavila som sa zo zeme a utekala za Mišom.Ubjala som ho a povedala,čo som chcela urobiť.A on mi chytil ruku a povedal"O bože,som rád,že si to nespravila.Veď by som neprežil,keby sa ti niečo stane.A čo ťa vlastne prinútilo nespraviť to?A veď,to je vlastne nepodstatné,hlavne,že si tu.""Nie,vlastne,ono je to veľmi podstatné"uvedomila som si.A zamyslela som sa.Spomenula som si na anketu spred 4 mesiacov,alebo skôr otázku,ktorá mi bola položená-máš niekoho,za koho by si bola schopná zomrieť,alebo skôr žiť?Pochopila som.Ano,mám.Táto otázka zrazu dávala zmysel.Mišo,on je ten,pre koho som schopná zomrieť aj žiť.On to bol,kto mi zabránil zabiť sa.Alebo skôr láska k nemu.Toto všetko som mu povedala a dali sme sa dokopy.Som hrozne šťastná.A pochopila som,že dôležitejšie ako mať niekoho,pre koho je človek schopný sa zabiť,je mať niekoho,pre koho ste schopný žiť.Len aby ste ho spravili šťastným...