Basnicky.sk

Vezmi si moju lásku drahá,
pretože neviem čo máš v srdci,
Dúfam že realita nebude nahá,
pretože tým sa môj sen končí.

Bál som sa priznať si city,
ktoré už dlho prechovávam.
Možno to brzdilo moje rozlety,
v zabudnutí ich zanechávam.

Stále sa však vynárajú znova,
neviem čo s nimi robiť.
Stáva sa zo mňa čierna vdova,
smutná, či túžiaca s tebou byť?
Nikdy neviem či sa to môže vyplniť,
moje city ľadový vietor ofúkava.

No pália aj po dlhom čase,
aj keď nikdy neboli v reálnom čase.
Niečo ich rušilo neustále,
teraz prišiel kľud a mátajú ma stále.

Nedokážem si poradiť,
nechcem sa smútkom brodiť.
Nech príde čas keď budem šťastný,
ak budeš raz šťastná budem spokojný.

Môj diamant na oblohe,
kameň úrazu v života prílohe.
Nevysvetliteľný jav, čoho som sa bál?
Srdce by som mu dal...