Basnicky.sk

Človek si uvedomí ako ľúbi.
až vtedy keď ho láska zničí.
Prečo je bolesť zas intenzívnejšia ako bolo šťastie?
Hoc láska ti neprisľúbi,
že neskončíš v piči,
ty nahováraš si,že cit len porastie.
Ako môže jeden tú lásku stratiť
a druhý v nej byť pevný?
Prečo je aj v tomto taký pestrý svet?
Ja fakt nechcem sa späť vrátiť,
no môj kolobeh cievny,
nevie vyplaviť z môjho srdca kvet.
Kvetu s lupeňmi jej vôní,
v ktorom kalichu žiarili jej oči,
znenazdajky začali rásť tŕne.
Derú sa do srdca,ktoré slzy roní,
tie sa po kvapkách ukladajú v moči,
no konečne sa vyšťať to furt nie!
Chcem ju dostať spod kože,
vytrhnúť ten kvet.
Kedy sa mi to podarí?
Zatial sme len na nože
-ja a tento svet,
pľujeme si do tvárí.
Fakt keď vidím všade vôkol
samú krivú logiku,
pýtam sa-Som tu ozaj správne?
Cítim opäť že som zmokol,
je mi pritom na tyku,
no bránim sa márne.
Musím si ju tiež asi osvojiť:
hiena-tvoj kamarát a láska je defka.
Bože,jaké je ťažké to tak nebrať!
Idem sa na slávnosť vystrojiť
-úsmev cinyka,motýlik,ešte zubná kefka..
Párty- život ma musí zas prebrať!