Basnicky.sk

Laska pomaly uticha,
smrt sa ku mne blizi.
Uctim si to minutou ticha,
asi sa s nou zblizim.

Objime ma telom svojim,
privita ma v pekle.
Na srdci len s hriechom svojim,
diabli kuju pikle.

Nenavist je v mojej dusi,
zaroven aj smutok.
No ten clovek nieco tusi,
z dna na den je sviatok.

Nevladzem ja viac dychat,
vidiet ho pred sebou.
Tie noze ma budu pichat,
vleciem bolest so sebou.

Trapenie je bratom mojim,
stastie zo srdca vyslo mi.
Musim zit s tym smutkom mojim,
usmev do duse daruj mi.

Plakat sa viac neoplati,
je to tazke, ja to viem.
Chvile stastia mi to nevrati,
milovat sa s niekym chcem.

Klin sa klinom vybija,
cele telo ma boli.
Ten pocit ma zabija,
stastni by sme uz neboli.

Trapit sa viac koli laske?
No to ja uz nevladzem.
Daruj srdce dakej kraske,
mozno bez teba zit dokazem.

Preco spomienky tak velmi bolia?
Nedokazem na teba sa divat.
Nerozkvitnu viac luky ani polia,
musim sa naucit s davom splyvat...