Basnicky.sk

Koľkokrát ešte zvládnem zmyť tú špinu,
kým budem ozaj špinavý?
Koľkokrát ťa budem schopný zameniť za inú,
kým poviem cest la vie
svojim ilúziám a snom
a všetkému v čo som dúfal.
Dnes si poviem,že ozaj som
ten,čo si zúfal.
A hoc viem,že to nebolo naposledy
a určite to bolo bez príčiny.
Viem,že nebudem poznať nikdy taje tejto vedy,
hoc budem zrelší,iný.
Že taje sveta a či ženskej duše
mi budú vždy záhadou.
Že nechcem už viac letargiu
riešiť len lacnou náhradou.
Že pri všetkom,čo dnes robím,
nechcem mať viac pocit,
že je to len prázdna forma,
pretrhnem sa hoci.
Veciam vôkol mňa zrazu chýba obsah
-to je to čo cítim,
chcem zbadať opäť v niečích očiach,
to čoho sa chytím.
No najradšej by som niečo také
zbadal v očiach mojich,
nečakal na náhody všelijaké
a žil zo skutkov svojich.
A netrápil sa,že som prepásol šancu
pri letmom pohľade jednej slečny v bare
a večer ma ťahajú do šancu
zas myšlienky staré.
Chcem sa zadívať do očí človeka
bez zábran a strachu,
že sa tým spustí rieka
výbušného prachu.
Nie,chcem cítiť,že to,čo do nej vlievam,
je to čisté zo mňa-to čo nepredstieram.
To,čo sa predstierať snáď ani nedá
a keď ona potom neostane bledá,
ale s iskrou v tvári vleje mi to naspäť,
potom pochopila o čom má byť náš svet.
A keď zažijem niečo také silné,
tak aj taký bude.
Naše srdcia k sebe budú úprimné
a spočinú v kľude.
Lebo ja verím v porozumenie medzi dvoma ľuďmi.
Tak ťa Bože prosím,takúto prisúď mi.