Basnicky.sk

Trosku nenajdenej nadeje ,sa snazim vyhrabat
zo svojho vnutra.Nenasla som nic,az sa zachvejem,
ved kazdy den sa tam tak svedomito kutram.

Este predtym som tam vzdy maly kusok
nasla.Teraz je beznadejne prec,
ta moja nadej zvlastna.A to tak rychlo,
bez rozlucky.

Snad pozriem sa este neskor ,do toho
mojho vnutra.Nie kazdy moment je na to
stvoreny,mozno som na to isla zhurta.
A mozno sa len tak dobre skryla.

Ona to snad pochopi,ze bez nej som
beznadejne stratena.Nenecha ma stat
tak bezmocnu na krizovatke zivota,
bez nej nevidim,ci naskoila zelena.
Trocha sa bojim....co ak sa nevrati?

Mam ju dat hladat?Ved nemam cislo na
policiu.A co im poviem?doneste spat
moju nadej,ja potrebujem ju tu kazdu
chvilu?Uz pocujem sa policajta smiat.

A tak kracam domov.Mozno je tam schovana.
Nedam jej este posledne zbohom,ved
vyckam kludne do rana.Rano sa mozno z prvymi
lucami slnka vrati,nie vzdy je beznadejne prec,
co raz sa strat.
Ale aj tak,ak ma pocujes,tak sa prosim vrat.