Basnicky.sk

Reflektory na nás číhajú svojim svetlom, vtedy sa nachádzame na mieste medzi nebom a peklom, tebe svetlo preniká do očí, vnímaš iba to čo chceš zvyšok radšej nevidíš. Pamätám si na časy, keď som zvládal aj väčšie riziká. Vidím všade samé tváre, čo hľadajú pokoj od svetla, chcú sa vzdialiť od „neba“. Ťažko ti poviem sestra moja čo to znamená, čo je to moderné a čo staré, viem len jedno, sama nedokážeš otvoriť oči, keď reflektor do teba dáva dávky slnka! Trápiš sa pre osud našej „zelenej lopty“, nechaj to tak, nejak sa už dotočí, nedokážeš myslieť iba vidíš, čo ak je to zrkadlo? Čo ak to je iba efekt? Zatvor oči a otoč hlavou garantujem ti, že uvidiš niečo iné. Pomyslenie je krajšie, rýchlosťou svetla, čo dáva reflektor, ťahšie, pokoj je naivný nápad. Nenechá ťa spať, nenechá ťa rozmýšľať, niekde vo svojej duši, niečo tušíš, tak dosť! Zatvor tie svoje oči a otoč sa, alebo vzlietni nad oblaky a spadni! Celý zmätený, nevieš kde sa otočiť, reflektor stále sleduje, tie tvoje oči. Slzy ti tečú rozmýšľaš a to je hlavné, nad vecami čo nazývaš problémom, pochop, že problém si ty! Vidíš modré svetlo niekde v ulici, mávaš nočné mory. Brat môj nemusíš sa smiať asi aj ty sa môžeš zamýšľať, nad nebom a peklom čo do teba vráža a lieta nad tým tvojim dlhým nosom. Toto nevyriešiš ani jedným bozkom, ani dobrým slovom. Aj tak spravíš to až potom! Už nepomôžu slová ani klebety, už to vieš aj ty. Hovoríte si, že sme my?!? Dosť daj mi silu bože, pomaly strácam sa v dave.