Basnicky.sk

Zasadla na tron,nenavist popretkavana
zlobou.Ma pevne zezlo a drzi krok
s dobou.Neda sa jej zezlo z ruky vytrhnut,
kam nim len mavne,nechava hroznu spust.

Ukaze na teba,nestacis tak rychlo utekat.
Obzries sa za seba,je prec,co mal si rad.
Vezme ti vsetko,ma to vo svojej moci,
uz places,nariekas,no marne prosis.

Vladne si chladne,nenavist,pomsta a
zakernost.Obracias oci k bohu,
no aj tak nema dost.Je chladna,je priam ladova,
neda sa roztopit,az jej raz ustupis,nemas
viac preco zit.

A marne volas,do utoku.Stretnes ju vzdy
a na kazdom kroku.Pozera na teba,vie sa tak
pekne smiat,no viac jej netreba,len vziat vsetko,
co mas tak rad.

Nezhodis ju nikdy,tu zlobu nenavistnu z trona.
Na kazdom kroku a vzdy medzi ludmi,citi sa,
ako doma.Mozno ju laskou trosicka utlmis,
ale vzdy pozor pred zlobou,ci bdies a
ci spis.