Basnicky.sk

Keď je človek sám...premýšľa
Keď je smutný...znovu premýšľa
Alebo len tak sedí a pozerá „doblba“
Či plače nad nespravodlivosťou života

Samota ničí...samota ubíja
No kto v dnešnom svete chce byť sám?
Nik...aj keď občas si to možno želá
Kto takto rozmýšľa?

Samota núti človeka premýšľať
Či o láske
O priateľoch
O tom čo práve teraz prežíva

Aj keď je okolo nás veľa ľudí...
Každý z nás sa občas cíti sám
Ako by ho nik na svete nemal rád
Keď zrazu niekto príde a povie:
„Neplač, veď nik na svete nie je sám“

My si často neuvedomujeme...
Aký sú vzácny rodičia...priatelia
Ľudia čo nás majú radi
Ktorým na nás ozaj záleží
Nezáleží na tom...že niekto nás nemá rád

Záleží na ľuďoch...pre ktorých niečo znamenáme
Pre ktorých sme priatelia
Pre ktorých niečo robíme
Pre ktorých sme v ich srdciach „naj“
A ktorý by na nás nikdy nedopustili

Každý z nás má človeka
Ktorý je akoby náš anjel
Ktorý nás neustále stráži
A stará sa o nás

Nie len vtedy...keď niečo potrebuje
Nie len vtedy...keď nechce niekam ísť sám
Ale stále
Stále má o nás záujem..

Stále vyhľadáva našu spoločnosť
Lebo vie...že sa môže vždy spoľahnúť
Vždy vyrozprávať...čo ťaží jeho srdce
Lebo vie...že u nás vždy nájde pohladenie
Ale hlavne oporu a pochopenie