Keď vypadne slza
z kamennej tváre,
všetci kričia: zázrak!
No ja sa pýtam,
prečo sa to deje.
V tých sochách nemých
isto niekto býva
či svätec, či sám Boh.
A takto spoznať dáva,
či máme správny krok.
A dnes, v tento deň
v kostoloch kaluže rastú,
no nik sa nepýta,
prečo sochy plačú.
Ony vidia vzdialené,
cítia príchod konca.
A ľudia stále kričia,
zabúdajú, čo je láska.
Aj kameň sa rozpadne,
no duša, tá je večná,
pomaly letí do raja,
hľadíme na ňu z pekla.
Dátum vloženia 9. 11. 2008 19:16Jano1351
Plač sôch
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 924
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti