Basnicky.sk

*FanFiction*

***

Disclaimer sa vzťahuje na: Jakuba Vandrovca, Semena Korčaška (vytvoril: Andrzej Pilipiuk), Arwen, Stredozem (vytvoril: J.R.R. Tolkien), Predátora (vytvorili: Jim Thomas, John Thomas)


***

I.

Amatérsky exorcista Jakub Vandrovec sedel pred svojou chalupou a zamyslene sa díval kamsi do diaľky. Nad Vojslavicami sa vznášali ťažké mraky. Začínalo snežiť. Jakub sa mierne zachvel. Nemal zimu rád. Nedávno však v minuloročných novinách zahliadol článok, z ktorého dokázal prečítať slovo: OTUŽOVANIE. Skvela sa tam aj fotografia vysmiateho pupkáča, ako skáče do jazera, čo s mimoriadnym záujmom pozorovali blízke zasnežené hory. Jakub si povedal, že to vyskúša. Vytiahol teda svoj starý lavór, nalial doňho zohriatu vodu a vyniesol ho pred dom. Vyzul si svoje gumáky a bosými nohami vkĺzol do teplej vody. Ale zima mu bola aj tak.
Exorcista zamyslene vytiahol z vrecka ploskačku, odkrútil uzáver a zhlboka si logol. Na tvári sa mu objavil úsmev a hneď mu bolo teplejšie.
„Namojveru," povedal obdivne. „Toto na žiadne otužovanie nemá!"
Dobrá nálada ho však razom prešla a vystriedala ju depresia, s ktorou sa Vandrovec v posledných dňoch potýkal čoraz častejšie. Nudil sa. Nebola práca. Všetci duchovia zaliezli do teplých pelechov, upíri radšej zostávali v zemi. Tam bolo aspoň teplo. Veru, v zime bola uhorková sezóna. Je potrebné, aby sa niečo stalo, pomyslel si Jakub a logol si. Nič sa nestalo.
„Chcem... aby... stalo... sa... niečo," vykoktal Jakub lámaným jazykom. Samohonka začínala pôsobiť. A vtedy sivú oblohu preťal jasný záblesk. Jakubovi lavorovica zastavila niekde v polovici hrdla a tak sa prekvapene rozkašľal. Záblesk na moment pohasol a potom sa objavil znovu.
„Job tvoju mať!" vyjadril sa Vandrovec a začal tušiť problémy. Ale niekde v kútiku duše sa aj potešil. Konečne bude robota. Na oblohe sa objavil nejaký zvláštny objekt v tvare prerasteného holubieho vajca a veľkou rýchlosťou klesal nadol. Napokon dopadol len niekoľko kilometrov od exorcistovej chatrče. Vandrovec zacítil jemné záchvevy pôdy. Musela to byť riadna šupa. Jakub si naposledy logol lavorovice, vhupol do gumákov a vkĺzol rukou do vrecka otrhaných džínsov. Všetko bolo na svojom mieste. Starý pytliak sa potuteľne usmial a svižným krokom vyrazil smerom k lesu, kde sa mal nachádzať mimozemský úkaz.

II.

Keď UgrGulmul otvoril oči, uvidel iba tmu. Chvíľu uvažoval, či je mŕtvy. Napokon to zamietol. Predátori majú tuhý korienok. Svojho času to pocítil aj železný Arnie. UgrGulmul sa sťažka postavil a zakaleným zrakom sa obzeral naokolo. Všetko sa mu zlievalo do podivných odtieňov červenej a žltej. To však nebolo nič zvláštne, pretože Predátori takto vidia v podstate stále. UgrGulmul už niekoľkokrát šťavnato preklial ich stvoriteľa, za toto malé vylepšenie. Predátor sa zahľadel na svoje digitálne hodinky. Panebože! Bol mimo takmer hodinu. Mal by si radšej pohnúť. Prešiel chodbou do riadiacej miestnosti. Jeho dvaja kolegovia: ArhIus a GumPolus sedeli za riadiacim panelom a čosi ťukali do klávesnice. Pri bližšom preskúmaní, UgrGulmul zistil, že iba hrajú Solitaire.
ArhIus sa obrátil a keď zbadal UgrGulmula, jemne sa usmial, čo bolo - vzhľadom na to, že to urobil cez plechovú masku - naozaj pôsobivé.
„Dobré ránko," zatiahol.
UgrGulmul prekvapene zažmurkal.
„Vy nie ste zranení?" spýtal sa.
„Jasné, že nie," odsekol GumPolus.
„Hovoril som, že tie airbagy budú dobrý nápad," zachechtal sa ArhIus.
„Kde vlastne sme?" spýtal sa UgrGulmul.
ArhIus zažmúril na monitor.
„V nejakých Vojslaviciach," povedal.
„Vojslavice?" spýtal sa GumPolus neveriacky. „A to je čo za názov?"
„Mňa sa nepýtaj. Ale sme na Zemi. A na Zemi nie je nič normálne."
„Dobre, dobre," zamrmlal UgrGulmul. „A čo elfka?"
„Podľa mojich výpočtov by sa mala objaviť niekde v blízkom okolí."
„Mhm," zašomral UgrGulmul. „A si si istý?"
„Jasné," odvetil GumPolus žoviálne. „Pri našom páde sa utvorila medzidráhová paralela, ktorá elfku vycucla z jej sveta a hodila ju presne tam, kde sme pristáli. Teda: do Vojslavíc."
„Ale mi sme nepristáli," iformoval ho UgrGulmul. „Bola to havária."
„Ale na to predsa vôbec nezáleží!"
„Hm. Ako myslíš. Kde sa teda nachádza?"
ArhIus stlačil niekoľko kláves.
„Asi kilometer odtiaľto. V miestnom lese."
„Dobre," UgrGulmul sa temne uškrnul.

III.

Arwen Undómiel sa prebudila s obrovským bolehlavom. Akoby to trochu prehnala s elfským vínom. Vrávoravo vstala a zmätene sa rozhliadla. Začínala ju opantávať nervozita. Ešte pred chvíľou spokojne háčkovala v Roklinke a odrazu tma. A zobudí sa v tomto lese, bohvie ako ďaleko od domova. Práve keď uvažovala, čo teda robiť ďalej, sa z neďalekých borievkových kríkov vynorila strhaná dôchodcovská hlava. Elfka vyľakane poskočila.
„Len pokoj!" chlácholil ju dedo a vyteperil sa z kríkov. Arwen si všimla, že má na sebe zvláštnu blúzu a ešte zvláštnejšie nohavice. Jediné, čo sa jej celkom páčilo, boli zaujímavá obuv, ktorá jej pripomínala Númenorský výstrelok módy v Treťom Veku.
„Kto ste?" spýtala sa ho vznešeneou elfčinou. Starec sa zháčil. Nehovorila poľsky, ale tá reč jej bola naozaj až šialene podobná.
„Som Jakub Vandrovec, miestny exorcista," odvetil. Arwen nedôveryhodne ohrnula nos.
„A čo tu chcete?" spýtala sa.
„Čo tu chcem?" vymietač sa poškrabal za uchom, pričom nespúšťal oči z Arweninho perfektného hrudníka. „Zahliadol som pár kilometrov odtiaľto čudný blesk. A tak to idem preskúmať."
„Preskúmať? A prečo?"
„Akože prečo? Som predsa exorcista."
„A čo presne je ten... exorcista."
„Všeličo. Psy, králiky, husy..."
„Ale nie," hodila rukou a na tvári sa jej mihol náznak úsmevu. „Myslela som, že čo robí. Aká je jeho práca?"
„Vyháňanie duchov, upírov a podobnej chásky."
„Aha," povedala Arwen zmätene a prebehla si rukou vo vlasoch. „Viete," začala potom, „mám menší problém."
„Hm?" Vandrovec nadvihol obočie.
„Ja... totiž... mám taký pocit, že ma niekto preniesol v čase... A možno aj priestore."
„Kurva," uľavil si Jakub. „To myslíš vážne?"
„Vyzerá to tak."
„Mhm... Možno to má spojitosť s tým zábleskom," dumal nahlas.
„Áno. To je celkom možné."
„Nepriletela si sem náhodou v takej lodi, v tvare holubieho vajca?"
„Čože?" teraz sa už Arwen nadobro stratila. Vandrovec chápavo kývol hlavou.
„To nič," povedal familiárne. „Ja sa o teba postarám."
„Och, skutočne?"
„Hej. Mám v tom prax. Ale musíš mi veriť."
„Ale veď vás vôbec nepoznám."
„A čo to má s tým spoločné?"
Arwen sa zamyslela.
„No, vlastne nič."
„Tak vidíš."
Jakub potiahol nosom.
„Myslím, že by sme sa mali vrátiť do chalupy," povedal. „Tam vymyslíme, čo ďalej."
Arwen prikývla.
„Ako sa vlastne voláš?" spýtal sa Vandrovec.
„Arwen Undómiel."
„He?"
„Arwen Undómiel."
„Si z Rumunska?"
„Nie."
„Nie? No, čo už."
Vandrovec si povzdychol a vykročil k Arwen. A vtedy sa to stalo. Noha sa mu zamotala do nejakej liany, ktorá bola umne ukrytá pod snehom. Konár, na ktorom bol koniec liany priviazaný vystrelil do vzduchu aj s priviazaným exorcistom. Ten po chvíli zostal vysieť dolu hlavou.
„Och," vytisol. Mal pocit, že túto pascu kedysi sám nastražil.
„Každý sa raz chytí do vlastnej pasce," prehodil filozoficky.
„Ste v poriadku?" spýtala sa Arwen, ktorej starčekovo bľabotanie nedávalo takmer žiadny zmysel.
„Jasné," odvetil Jakub. Vtedy si však v diaľke všimol približujúcu sa postavu. Bola už dosť blízko, takže exorcista mohol vydedukovať istú nepríjemnú myšlienku: človek to nie je.
„Dopekla!" zaklial.
„Čo sa deje?"
„Blíži sa sem nejaký mimozemský nimród."
„Óóó."
„Myslím, že by si mala zdrhnúť."
„A čo vy?"
„Ja sa o seba nejako postarám. Bež!"
„Dobre, ale kam?!"
„Stále rovno až kým nevyjdeš z lesa. Moju chalupu neminieš, zapácha takmer na kilometer! Nájdi Semena Korčaška! On si bude vedieť rady!"
„Ale..."
„Bež!"
Arwen sa hryzla do spodnej pery, obrátila sa a rozbehla sa pomedzi stromy. Vandrovec vytiahol z vrecka ploskačku a lízol si. Neprešla ani minúta a spoza stromu sa vynoril Predátor.

IV.

Hneď, ako Jakub Vandrovec prekročil prah vesmírneho korábu, uvedomil si, že je to ten najodpornejší koráb, aký kedy videl. A vzhľadom na to, že toto bol jeho prvý vesmírny koráb, si bol svojim tvrdením takmer stopercentne istý. Predátor, ktorý ho sem doviedol, ho drsne hodil do kresla a ruky a nohy mu zviazal reťazami. Situácia nevyzerala príliš dobre.
„Máme radosť?" spýtal sa UgrGulmul, keď GumPolus vošiel do jeho kancelárie.
„Máme radosť," usmial sa Predátor.
„Výborne!" zaradoval sa UgrGulmul, prerušil čistenie svojich lebiek a odpochodoval do vypočúvacej miestnosti. Pri pohľade na spútaného exorcistu načisto onemel.
„Našiel som ju v lese," vyhlásil GumPolus pyšne.
„Ty idiot!" oboril sa naňho UgrGulmul. „Toto nie je Arwen Undómiel!"
„Nie?" do Predátorovho hlasu sa začala vkrádať neistota.
„Nie! Hovoril som ti predsa, že to má byť elfka a nie tento starý páprda!"
„Prepáč, ale keď tí ľudia sa na seba tak strašne podobajú..."
UgrGulmul pristúpil k Vandrovcovi.
„Ako sa voláš?" vyštekol.
„Nerozumiem vám," usmial sa vymietač.
UgrGulmul sa obrátil k GumPolusovi
„Čo hovorí?" spýtal sa.
UgrGulmul otvoril miniatúrny lap-top na svojom zápästí a začal zvuk analyzovať.
„Je to po poľsky," oznámil napokon a podal UgrGulmulovi malý čip. Predátor si ho vložil do svojho zápästia a chvíľu počkal, kým sa mu slovník nainštaluje do pamäte.
„Ako... sa... voláš?" spýtal sa Predátor ťažkopádnou poľštinou.
„Jakub Vandrovec, exorcista," odvetil dedo.
„Kde je Arwen Undómiel?"
„Kto?"
„Elfka. Arwen."
„Prepáčte, ale nepozám nikoho s takým divným..."
„Kde je???" oboril sa naňho UgrGulmul.
„Prečo si myslíte, že to viem?"
„Bol si v tom istom lese, ako ona! A keďže má ten les rozmery päť krát päť metrov, je vysoko nepravdepodobné, že by si sa s ňou nestretol!"
„A môžem vedieť, čo od nej chcete?"
„Získať jej gény a zmiešať ich s našimi."
„To je teda dosť odporné."
„Čo prosím?"
„Ale nič," odkašľal si exorcista a znepokojene za zamrvil. „Rád by som vám pomohol," povedal napokon, „ale naozaj neviem, kde by mohla byť."
„Nevadí," povedal UgrGulmul nečakane mierne. Pristúpil k malej skrinke a vytiahol odtiaľ nástroj, pripomínajúci miniatúrne vidly.
„My máme čas!" zasipel.

V.

Semen Korčaško otvoril dvere do Vandrovcovho príbytku a hnusne zaklial. Exorcista bol preč. Za iných okolností by to Semena nechalo absloútne chladným, ale dnes nie. Dnes sa mal s Jakubom stretnúť ohľadom degustácie jeho novej pálenky. A on si len tak pokojne zdúchol.
Na druhej strane, hájil ho Semen v duchu, určite na to mal pádne dôvody...
A v tej chvíli sa dvere rozrazili a do domu vpadla Arwen. Ruský kozák pri pohľade na mladú, nádhernú elfku na moment načisto stratil reč. Zalapal po dychu a potom si nemotorným pohybom ruky upravil vlasy. Nahodil úsmev starého zvodcu a povedal:
„Zdravím!"
Arwen sa zmätene poobzerala.
„Toto je dom Jakuba Vandrovca?" spýtala sa.
„Možno je a možno nie. Podľa toho, kto sa pýta."
„Som Arwen Undómiel."
„Mhm," povedal Semen, čím vyjadril, že mu dané meno nič nehovorilo. „Ja som Semen Korčaško."
Arwen poskočila a usmiala sa.
„Práve vás hľadám!" povedala. Semen pokrčil obočie.
„Mňa?" spýtal sa. „A na čo?"
V hlave sa mu už začali premávať najrôznejšie oplzlé predstavy. Veľmi rýchlo však spadol z oblakov.
„Jakub Vandrovec!" vychrlila Arwen. „Chytil sa do nejakej pasce v lese..."
„On sa z toho dostane," utrúsil Semen. „Vylízal sa už z väčších prúserov."
Vytiahol z vrecka fľašu jablkovice.
„Dáš si?" spýtal sa. Arwen dôstojne pokrútila hlavou.
„Ale musíme ho zachrániť!" nástojila. Semen pokrčil plecami.
„Myslím," povedala napokon Arwen stíšeným hlasom, „že ho zajali mimozemšťania."
Semen sa rozkašľal.
„Mimozemšťania?" spýtal sa. „Akí mimozemšťania?"
„To neviem. Ale určite nie veľmi priateľskí."
„Krucinálfagot."
„Je to tak."
„Tak to nie je čo riešiť," povedal Semen a schmatol fľašu Jakubovej pálenky. „Ideme poňho!"
Arwen sa usmiala a srdce jej poskočilo. Obaja potom vybehli z chalupy, ktorej dvere sa hlasno zabuchli.

VI.

„Tak sa spýtam znova," povedal UgrGulmul výhražne a zamával Vandrovcovi pred nosom zapálenou cigaretou. „KDE JE ELFKA?"
„Netuším," zaklamal bez mihnutia oka. UgrGulmul priložil horiaci koniec cigarety na exorcistov krk. Jakub zaťal zuby a pred očami sa mu zakalilo.
„Tak?" spýtal sa znova Predátor.
„On asi naozaj nič nevie," poznamenal GumPolus, ktorý postával o pár metrov ďalej a nezúčastnene chlípal z Jakubovej ploskačky.
„Zavri hubu!" okríkol ho UgrGulmul a vrátil sa pohľadom k Vandrovcovi.
„Budeš hovoriť?" spýtal sa. Vandrovec vypľul chuchvalec slín a usmial sa.
„Iste," povedal. „Čo by ste chceli vedieť?"
„Kde je Arwen Undómiel?"
„Videl som ju," hlesol Jakub.
„Kde?" spýtal sa Predátor dychtivo.
„V lese. Hrala tam so stromami mariáš."
„Nerob si zo mňa srandu, vymietač!" zasyčal UgrGulmul.
„Inak čo?" podpichol ho Jakub ľahkovážne.
UgrGulmul neodpovedal. Miesto toho pristúpil k malej skrinke v rohu miestnosti a vytiahol odtiaľ prenosnú klietku. Pristúpil k Vandrovcovi. V klietke pobiehala tibetská mačka.
„Fajn," povedal Predátor, „dám ti poslednú šancu. Buď mi okamžite vyklopíš, kde tá elfka je, alebo ti do tela zašijem túto mačku. Zaživa, chcel by som dodať. Nemusíš byť práve Einstein, aby si si dal dohromady, že to nebude príliš príjemné."
Jakub mlčal.
„Vyberaj dôkladne!" zamentoroval Predátor a pohľadom skĺzol k mačke. Zelená žiara okolo jej tela prezrádzala, že nedávno prešla niekoľkými stupňami rádioaktivity. Exorcista sa na ňu smutne zahľadel. A práve vo chvíli, keď sa chcel priznať do korábu vtrhol Semen a Arwen.

VII.

„To je ona!" okomentoval to prekvapene GumPolus a od samotného šoku rozlial celý obsah Vandrovcovej ploskačky. Exorcistu pri pohľade na rozliaty mok bodlo pri srdci.
„Vydajte Vandrovca!" zareval Semen a bojovne si založil ruky v bok.
„Vy vydajte Arwen!" kontroval UgrGulmul a uštipačne sa usmial.
„Fajn! Uskutočníme výmenu!" Semen získaval na sebavedomí. Arwen ho obdarila pohoršujúcim a zmäteným pohľadom. Očividne sa jej nápad príliš nepozdával. UgrGulmul oslobodil Jakuba z reťazí.
„Z ruky do ruky!" nakázal. Semen schmatol Arwen za ruku a odtiahol ju k Predátorovi.
„Transakcia musí prebehnúť čisto!" upozornil. UgrGulmul vážne prikývol.
„Len si vezmeme, čo nám právom patrí," povedal. „Nechceme robiť problémy."
Semen súhlasne zamručal a postrčil zmietajúcu sa elfku bližšie k Predátorovi. Vo chvíli, keď ju ten chytil za ruku, Semen vykríkol:
„Teraz!"
Arwen sa prudko narovnala, našpúlila pery a napľula Predátorskému kapitánovi priamo do ksichtu. Mimozemšťanova koža sa začala okamžite prepaľovať. Vzduch sa naplnil pachom spáleniny. UgrGulmul vydal príšerný výkrik a potom klesol na zem. Jakub sa ani nemusel pýtať. Bola to jeho lavorovica.
„Dofrasa!" vydýchol GumPolus a zašmátral po svojej zbrani. Arwen sa mu však postavila do cesta a zvolala:
„Noro lim, asfaloth!"
Cez stenu korábu sa v tej chvíli predral obrovský, snehovo biely kôň. Divo zaerdžal a potom sa vrhol na bezbranného Predátora a rozšliapal mu telo na kašu.
„Čo sa to tu deje?" spýtal sa ArhIus, ktorý sa práve vracal zo záchoda. Keď mu pohľad padol na svojich dvoch mŕtvych súdruhov, oči sa mu rozšírili.
„Čo...," začal, ale nedokončil. Vzduchom zasvišťalo brzdové lanko a ArhIus si až vtedy uvedomil, aký je ten kyslík vzácna vec. Čoskoro sa nečujne skácal na podlahu. Jakub zasunul brzdové lanko späť do vrecka a zadíval sa na kamošov.
„Dobrá práca," prehodil na ich adresu.
„To nič nebolo," odvetil Semen, v úplne novom návale skromnosti. „Ťažšie bolo to plánovanie."
Jakub sa zadíval na Arwen.
„Neprezradil som ťa," povedal.
„Viem. Som vám vďačná."
„To by si aj mala byť!" uchechtol sa starý pytliak. O tom, že ešte pred pár minútami ju chcel zradiť, radšej pomlčal.
„Mali by sme vypadnúť," povedal Semen. Vandrovec vážne prikývol.
„A čo s tou loďou?" spýtala sa Arwen.
Vandrovec pokrčil plecami.
„Pôjde do šrotu," povedal a pri predstave koľko piva za tie prachy utŕži mu na tvári zatancoval úsmev.
„Tak čo teraz?" spýtala sa elfka.
„Čo tým myslíš?" spýtal sa exorcista.
„Ako sa dostanem domov?"
Jakub sa poškrabal vo vlasoch.
„A kde bývaš?" spýtal sa.
„V Stredozemi."
Jakub a Semen si vymenili pohľady.
„Hovorí ti to niečo?" spýtal sa starý kozák. Jakub vážne prikývol.
„Viem, ako sa tam dostať," povedal. Arwen sa dychtivo usmiala.
„Ale asi budeme musieť prestupovať," dodal Jakub. Všetci traja potom vyskočili na koňa, ktorý sa ležérne pohol smerom von z korábu. Smerom k autobusovej zastávke.