Z kvapiek žijúce,
vždy beztvaré,
rady sa kĺžu
po modrej oblohe.
K nim dvíham zrak,
ruky vystriem,
kvapky dopadnú
do tváre smutnej.
Večnosti ďakovať,
že môžem tu žiť
v samote zbláznený.
Aj tmavý mrak
bude zo mňa zmätený.
Dátum vloženia 4. 11. 2008 21:19Jano1351
Možno som blázon
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 786
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Lorros
4. 11. 2008 21:30 - Jano1351 (napísal autor básne)
prekladám si to pozitívne...ďakujem
4. 11. 2008 21:33 - Lorros
aj to malo byt pozitivne
4. 11. 2008 21:35 - zafirus
je to fajn Jano vážne sa mi to páči ale neviem niečo ako by mi tam chýbalo neviem čo
4. 11. 2008 21:44 - Jano1351 (napísal autor básne)
hej je pravda, že som tam chcel niečo pridať, ale myšlienka mi uletela skôr ako som niečo stihol zapísať...tak som to nechal tak
4. 11. 2008 21:46 - sisi28
Janko je to fajn básenka
4. 11. 2008 22:50 - Saphira
mne sa páči celkom...fajn to posledné dvojveršie
5. 11. 2008 13:40