Basnicky.sk

Jano1351  Zobraziť/skryť lištu autora

Slzy radosti

Sedíme stále spolu
v miestnosti hlučnej,
pery sa nám spoja
v modlitbe tichej.

Ako ti možno povedať
nie, nechcem teraz?

Tvoj prosebný pohľad
ukul pevnú reťaz,
čo prinútila mi ruky,
láskať tvoje vlásky
a tíško šepkať ti,
cez pery vdýchnuť
kúsok mojej lásky.

Pomaly sa odvraciam,
rukávom utieram si slzy.
Pýtaš sa ma,
prečo teraz plačem?

Chúďa moje milé,
či nepoznáš slzy šťastia?
Keď smútim, neplačem,
len v radosti z lásky,
v slzách maľujem.
Dátum vloženia 3. 11. 2008 21:50
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1748
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. niklíkov

    koniec je taký naivný a jasný, celkovo pôsobí báseň uplakane , pre mna nevyjadruje to čo asi mala, to môj názor

    4. 11. 2008 08:16
  2. sisi28

    mne sa to páči celé slzy radosti sú krásne ja nemám pocit uplakanosti skôr naopak pocit dojatia šťastia lásky to môj názor

    4. 11. 2008 12:47
  3. Jano1351 (napísal autor básne)

    no môj názor je taký, že som mapísal, čo som cítil, keď sa to niekomu nepáči, nevadí mi to, v pohode napíšte, čo vám tam vadí, ja si z toho vlasy netrhám

    4. 11. 2008 14:25