Basnicky.sk

Viem,hovorieval si mi "Ak ti nejaký človek ublíži,povedz mi to.Ja mu to vrátim aj z úrokmi."Usmiala som sa a vedela som,že v tebe nájdem vždy oporu.No moja loď lásky,čoskoro stroskotala.Ty sám,ty ktorý si nechcel aby mi niekto ublížil,si to urobil sám.A ja teraz neviem,komu povedať aby ti to vrátil.Zakaždým,keď by som si spomenula na naše objatia,dotyky,bozky,srdce by mi išlo vyskočiť z hrude.Len žiaľ,už nemá čo vyskočiť.Moje srdce si za tak krátky čas,stihol vytrhnúť,došliapať,roztrhnúť a hodiť mi ho do tváre.Ja som sa preň zohla a snažila sa ho zlepiť,no nejde to!Pretože ranu môže najlepšie zašiť ten človek,ktorý ju sám vytvoril.A ako sa tak na teba pozerám,cez zahmlené okno mojej duše,nedočkám sa zlepenia.Prepáč.Inak som to povedať nemohla.A ani nechcela.Teraz by som potrebovala niekoho,kto by mi povedal niečo ako ty.Niekto kto by mi povedal "Dievča,otvor oči.Život ide dalej.Nepremrhaj svoj život s chalanom ako bol on."Niekoho kto by mi pomohol zabudnúť.A kto by ma neskôr opustil.A ja by som ho mohla zato neskôr nenávidieť ako teraz teba.A takto by to šlo,deň za dňom.A pomaly začinam veriť,že zmysel môjho života je,nájsť lásku,statiť lásku,znova ju nájsť,znovu stratiť a tak dalej.A vlastne,možno to nebude také zlé.Možno nakoniec z toľkých lások nájdem tú pravú.A keď nie,aspoň budem mať na čo spomínať.Lebo predtým,ako si ma opustil,nám bolo skvele.A pre to "skvele" sa oplatí žiť.Možno si teraz niektorí poviete "Šibe jej".Nevadí.Možno mi šibe...