Basnicky.sk

Sedím tu v šedivom župane,
popíjam staré brandy,
a myslím znova na Teba
moja milovaná Wendy.

Spomínam na Tvoj úsmev jagavý,
chcem ho opäť pri sebe mať,
chcem sa zasa s niekym
na našej verande hrať.

V našom dome pri rieke
je len bolesť a strach.
Aj na to biele piano
padol čierny prach.

Zo mňa je len otrok svojich spomienok
už neverím ani v osud ani v lásku
po tom krutom zimnom večeri
mi boh nariadil citovú masku.

Tá maska to je utrpenie a bolesť
zobrala mi všetku moju vieru
ja som v tom strašidelnom sne
prišiel o všetko, o svoju dcéru.