Basnicky.sk

Som ako básnik bez slov.
Bez možnosti verša snov.
Som len bezduchý pútnik blúdiaci tmou.
Nešťastnú lásku stretnúť nechcel som.

Som len obzčajný pútnik bludiaci tmou.
Bezduchý a bezvýznamný.
Tvoje oko nevšimlo si ma.
Ani ,,ahoj,, asi nechce ma?

Som len bezduchý pútnik blúdiaci tmou.
Nehodný zobrať si život svoj.
Svet si ma nezaslúži a preto zbaviť sa ma túži.
Nič nedržím vo svojich dlaniach.
Namiesto teba mi tam slza padá.

Už viem že milovať si ma nemohla.
Raniť si ma nechcela.
Ani neviem ako prišlo osudné ráno.
Ako blesk z jasneho neba zobral si život raz navždy teba.

Zo svojou chorobou rozhodla si sa nebojovať.
Nechala si ju bez boja zmluvu spísať.

Teraz si ma už svet isto nezaslúži.
Aj tak nikdy nepochopím prečo teba zobral si.

Smutný do zeme pozeráma čakám na svoj smrti čas.
Možno sa raz zase stretneme.
Keď môžeš povec moje posledné nie.

Po rokoch zdvihol som oči k tebe.
Aj tak inu milovať neviem.
Prečo odišla si namiesto mňa?

Som len bezduchý pútnik blúdiaci tmou.
Život si ma nezaslúži, aj tak zbaviť sa ma netúži.

Myslel som že všetko bude v poriadku.
Až na tú čiernu vlajku.

Odišla si s tohto sveta,
nahle ako strela.