Basnicky.sk

Dávaš mi poznať
len maličkosť,
čo ostala mi v srdci
ako stály hosť.

Len to, že ťa mám,
drží moju lásku,
k tým, čo som nemiloval,
no teraz vidím krásu.

No všetko koniec má,
tma znovu začína,
pod nohy sa pletie,
moje oči zatvára.

Pretriem si tvár,
skutočnosť ma volá:
Už nemáš lásku.
Ach, ty pravda krutá!

Nechcem ťa súdiť,
no verím, že len tak,
budem sladko spávať,
na plecia ti vinu dať.
Všetko je však márne,
srdce i myseľ choré sú,
som sám, pochopte to!
Čo vám môžem dať?
Nič, čo za radosť stojí,
len čisté hriechy
z mojej viny.