Basnicky.sk

Mne je môj život najlepší priateľ.. Pretože viem, že ako jediný ostane pri mne do smrti..... Podľa mňa by sa mal život žiť tak ako príde, nemeniť ho, žiť ho taký aký naozaj je, pretože základ úspechu je prijímať realitu v jej skutočnej forme..Aj ked to už by bolo na inú tému. moj život ma toho veľa naučil... A ešte ma hrozne veľa naučí, teeda, ten musí byť veľmi múdry :).. Životu by sme mali byť vďační že ho môžme žiť... Život, ten mi dal veľmi veľa rán pod pás, pod kolená, pod zuby, pod neviem čo, proste ma fackoval kedy sa len dalo... Preto, aj keď so mnou postváral viac ako malé dieťa z ultra tenkým novým mobilom za pomoci šraubováka, snažím sa dať si do života čo najviac... Snažím sa byť k ľuďom milá, pokiaľ o to oni sami majú aký taký záujem... Snažím sa nekritizovať ostatné chodiace, hovoriace a mysliace stvorenia, pretože na to nemám právo, keď sa oni tak cítia dobre, nech sa páči, prajem im krásny a dlhý život. Aj keď mi niekto ublíži, fyzicky či psychicky, vstanem a usmejem sa naňho, aj ked mi srdce krváca, hlavne pre niekoho, od koho som to nečakala..Som vďačná za ZLO aj za DOBRO, aj keď podľa mňa neexistujú, pretože ak je pre mňa niečo zlé njekomu to može vyhovovať a zas naopak. A o tom je život... Proste každý sme iný...Nejako sa musíme vyjadrovať k veciam nejakým názorom, ktorý si formujeme z plastelínky vo formičkách z nejakého supermarketu za desať korún päťdesiat. A som vďačná že mi život dožičil zopár tých neobyčajných formičiek, aj ked boli drahé... veľmi drahé... Keďže istú dobu som nikde nechodila, nemala som žiadnych priateľov, nebola som ovplyvňovaná ich názormi a preto som mohla mať vlastný a držať sa ho, premýšľať o ňom.Nikomu ho nevnucujem, a preto neviem, prečo majú niektorí ľudia proti nemu niečo, ak im ho nenútim... Ak ho niekto chce poznať, vysvetlím...A môj svet?? Nezávisle od intenzity slnečného žiarenia sa stále snažím robiť si ho lepším, krajším a svetlejším... A môj svet nikomu nedám, pretože je iba môj a každý by si mal žiť v tom svojom, nemali by brať svoj svet ako ulitu, ktorá ked sa zunuje, už neslúži...Stačí si ju primaľovať, zreonštruovať, a vyjde nám to krajšie aj lacnejšie, čo do strát... Nie materiálnych, ale tých dôležitejších, duchovných... Mám svoj svet prečo mať rada a mám ho prečo nenávidieť... Môj život si nikdy nevezmem, pretože som ho dostala zadarmo a z lásky. A to si cením. A počula som jednu myšlienku: náš život musí byť hrozný zločin, inak by sme zaň nedostali trest smrti.... A veru tak, všetky naše skutky, takisto ako zlé, tak aj dobré, všetky náš osud takisto pomstí... Neviem či nás tým zatratí alebo poteší, ale to nevie nikto živý... To sa dozvieme až na ďalšom úseku našej nekonečnej životnej diaľnice, ktorá je stále vo výstavbe... Kúsok po kúsku prilievame do miešačky emócie, skúsenosti, názory, vedomosti, ľudí, na ktorých nám záleží... Potom sa to zmieša dokopy a vznikne veľký chaos. Životný koberec položený na tú našu pomyselnú cestu.