Basnicky.sk

Za súmraku vychádzajú,
keď slnko zapadne,
s neistým úmyslom,
idú, kde krok ich vedie.

Raz sa čisto smejú,
raz plačú nad sebou,
raz prosia Pána Boha,
raz žijú samotou.

Netušia na čom sú,
tá beznádej, smútia,
len tak sa túlajú,
ničia svojho ducha.
Pričom stačí spoznať,
že láska rada dáva
bozky vôkol seba,
možno len hľadať
cestu tohto sveta.
Potom...,
veta: Raz budem...
nevlastní význam,
keď si spoznáte dušu,
ubránite sa prehrám.

Aká beznádej?
Či oči nemáte?!
Stačí sa pozrieť,
s láskou svet vnímať,
nie nocou sa túlať!