Basnicky.sk

Za svitu mesiaca,
keď oči mi uspáva,
nežným bozkom z povetria
moja milá, neznáma.
Vnímam celú krásu,
som slepý, ale cítim,
srdce k tebe dvíham
o lásku tvoju pýtam.

Tvoje srdce tvrdé,
vzalo hviezdy z neba,
už len luna svieti
sťa zrkadlo teba.
Neber ho, prosím,
nech noc nie je tmavá.

Nemôžem ťa chytiť,
no tvoje srdce cítim,
to mi oči otvára
aj slepec znovu vidí.
Splnil sa môj sen,
mesiac na mňa kričí,
máš, čo si chcel!

Sen, čo snom nebol,
dvíha môj pohľad
na tú nočnú oblohu,
kde mesiac vládol.

A hviezdy...
len vločky snehu,
ukazujú pravú vieru.
Tam aj bežné slová:
snívať, veriť, milovať,
nosia pravú mieru.

Za svitu mesiaca
oči mi uspáva
stará pieseň krásna,
len pre teba vlastná!