Basnicky.sk

I.

Pár dní po tom, čo mu ten strom vyrástol na nohe, si Jacq žil akože nič. Snažil sa, nevšímať si ho a žiť tak ako doteraz. Smutným, nudným životom osamelého stratenca. Ale napokon sa predsa len rozhodol zájsť k doktorovi. A to sa ukázalo ako fatálna chyba. Kvôli tomu teraz ležal v nemocnici, bol prikrytý bielou plachtou a sledoval v televízii teleshopping. Nejaký Nemčúr tam práve ponúkal ultra nablýskané panvice.
„Titán!" zahlásil pyšne. „Z toho sa vyrábajú raketoplány!"
Kolegyňa, ktorá stála pri ňom a ktorej prácou bolo vypliešťať oči a otvárať hubu dokorán s údivom vzdychla. Starý muž, ktorý ležal na lôžku vedľa Jacqa zaprskal, utrel si sliny do dlane a povedal:
„Kurvy!"
A ukázal televízoru prostredník.
„Prdlajs titán!" pokračoval. „Olovo je to! Olovo!"
Jacq zavrel oči.
Stalo sa mu to, keď jedol špagety. Špagety s mäsovými guličkami. Sedel na stoličke, skláňal sa nad tanierom a namotával na vidličku ďalšie sústo cestovín. A vtedy mu z pravej nohy vyrástol ten strom. Nebol príliš veľký, skôr to vyzeralo, akoby mu tam vyrástla ďalšia noha. Noha s konármi a listnatou korunou. A nejakými plodmi, ktoré pripomínali malvice.
Hm.
Čo už. Sú aj horšie veci v živote.
Jacq najprv načisto spanikáril. Zubami napoly rozdrvená mäsová gulička sa mu zasekla niekde uprostred cesty do žalúdka a Jacq sa začal dusiť. Niekoľkokrát sa tresol päsťou do hrude a keď sa mu konečne podarilo sústo prehltnúť povedal iba jediné:
„Dofrasa!"
Potom naklonil hlavu a lepšie si ten strom obzrel. Vyzeral celkom obyčajne. Tam, odkiaľ vyrastal kmeň bola koža mierne červenkastá a žilkovaná.
„Asi nejaký ekzém," prehodil Jacq.
Až po niekoľkých dňoch sa rozhodol navštíviť lekára. Bola totiž jeseň a jemu sa už nechcelo trúsiť za sebou to odporné lístie.

II.

V čakárni bol neskutočný virvál. Pobiehali tu odporní malí spratkovia a neslušne po sebe pokrikovali. V kúte sedel mladík s veľkými očami, ktorý vôbec nežmurkal a na zemi v tureckom sede trónila babka s Cheesburgerom v ruke. Sedel tu aj starec bez nosa, ale zato s mp3 prehrávačom na ušiach. Zo slúchadiel sa linul hlasný punk-rock. Ďalej tam bolo dievča so žiarovkou v ústach, človek so zlomeným okom či chlap s rybou zahryznutou v ukazováku. A mnohí iní. Keď Jacq vošiel do čakárne, všetky oči sa upreli k nemu. Kývol hlavou a posadil sa.
„Mami?" spýtalo sa jedno dieťa a zaťahalo matku za sukňu. „Čo to má ten pán na nohe?"
Matka sa zadívala na Jacqa, ospravedlňujúco sa usmiala a povedala:
„Stromček."
„Aký?" nedalo si decko pokoj.
„Vianočný," odbila ho mater chladne. Dvere do čakárne sa otvorili.
„Pán Ofrgeľ?" spýtala sa sestra. Dedo s mp3-jkou zdvihol hlavu. Sluch mu očividne slúžil bezchybne. Vošiel do ordinácie a dvere sa za ním zavreli. Tak sa to opakovalo celé popoludnie. Hodiny sa príšerne vliekli. Jacq si vo fronte postál dobrú hodinu, než naňho prišla rada.
„Tak čo vás trápi?" spýtal sa doktor, založil si ruky na prsia a premeral si ho. Jacq ukázal na svoju nohu.
„Hm, hm...," povedal doktor znalecky. „Éééhh... Kedy ste to vypestovali?"
„Ja som to nevypestoval."
„Nie?"
„Vyrástlo to samo."
„Mhm. Samo? Pozoruhodné."
Jacq mlčal.
„Čo sú to za plody?" spýtal sa doktor.
„Netuším."
„Sú jedlé?"
„Neviem."
„Vyzerajú, ako jablká..."
„Áno."
Doktor sa oblizol.
„Ehm... Môžem?" spýtal sa.
„Prosím," mávol Jacq rukou. Doktor odtrhol zo stromu miniatúrny plod a zahryzol sa doňho.
„Mhmm...," zatiahol. „Je to fakt výborné."
„Ďakujem," povedal Jacq. Tak nejako sa mu zdalo, že by mal poďakovať. Doktor dojedol ovocie a ohryzok hodil do koša.
„Mali by ste s tým ísť do nemocnice," zahlásil napokon.
„A tam ma toho zbavia?"
„Pokúsia sa."

III.

Teraz tam bol iný Nemčúr. Neponúkal panvice, ale nejaký ochranný lak na autá, ktorý fungoval na princípe smaženia vajec.
„To váš jogurt nedokáže!" povedal smerom k Jacqovi. Dedo na vedľajšom lôžku spustil novú lavínu nadávok. Jacq zastonal a prevalil sa na bok. Strom na jeho nohe mu však zabraňoval nájsť si pohodlnejšiu polohu. Odrazu sa dvere otvorili a do izby vošiel zhrbený, strapatý dedo s mohutnými fúziskami. Valil sa z neho smrad šunkových roliek.
„Tak ako sa má noha?" spýtal sa lekár.
„Spýtajte sa jej!" odsekol Jacq. Doktor sa sklonil ku stromu a zašepkal:
„Ako sa máte?"
Ticho.
„Dobre, ďakujem za opýtanie," zaceril sa chirurg.
Zdvihol sa a pozrel na Jacqa.
„Rád sa bavím s nohami," povedal a zarehotal sa.
Jacq sa zamračil.
„Čo tu chcete?" spýtal sa.
„Pomôcť vám," odvetil doktor.
„Nepotrebujem pomoc."
„Nesúhlasím," povedal doktor a ukázal na strom. „Myslel som, že sa ho chcete zbaviť."
„To chcem!"
Lekár mohutne zakýval hlavou.
„To je dobre. Dobre, že chcete."
Na moment sa odmlčal. Teleshopping v televízii stále vybľakoval. Momentálne to boli skvelé ceny froté ponožiek, ktoré sa dajú smažiť spolu s rybami. Bez toho, aby sa premiešali chute.
„Musím vám však povedať, že sa vyskytli... ehm... isté komplikácie," povedal doktor.
„Aké?"
„Zistili sme, že váš... strom... je prepojený s vašim srdcom."
Nemčúr v televízii práve čistil kapotu auta, ktorú zasiahla jadrová hlavica. Auto vyzeralo, ako nové.
„Čo to znamená?" spýtal sa Jacq.
„V praxi to...," odkašľal si chirurg, „že ak by sme sa snažili odstrániť vám tento... obejkt, došlo by k úmrtiu."
„Ku koho úmrtiu?"
„K vášmu."
Jacq zaškrípal zubami. To, čo počul sa mu nie veľmi páčilo.
„A je tu ešte jedna vec," povedal doktor a dlane sa mu začali potiť. Jacq pozdvihol zrak.
„Plody z vášho stromu majú liečivé účinky," vypadlo z doktora. Jacqovi poklesla sánka. Dokonca aj dedo prestal nadávať, prekvapene sa otočil a povedal:
„Kurva!"
„Dokážu vyliečiť AIDS, rakovinu, embóliu, SARS, vtáčiu chrípku..."
„Aj vtáčiu chrípku?" žasol Jacq.
„Áno. Áno, aj tú. A okrem toho, ešte asi tisíc ďalších chorôb plus asi dvesto chorôb, ktoré ešte nepoznáme."
Jacq zažmurkal.
„Čo odo mňa chcete?" spýtal sa.
Doktor sa k nemu naklonil.
„Aby ste podstúpili ten zákrok."
„Čo?!" zreval Jacq. Srdce mu bilo, ako splašené. V spánkoch cítil obrovský tlak.
„Je tu šesťedesiat percentná šanca, že prežijete..."
„To nie je nič moc."
„Podľa mňa to stojí za ten risk."
„He?"
„Nechápete? Ak prežijete - čo je veľmi pravdepodobné - tak sa stanete slávnym! Už do konca života budete celebritou! Budete sa topiť v prachoch! Budete známy, ako ten, ktorý zachránil milióny životov! Bude o vás hovoriť celý svet!"
„A keď neprežijem?" spýtal sa Jacq.
„Nuž, tak potom sa tie životy zachránia aj tak. Strom zasadíme do zeme, kde môže vydržať ešte niekoľko storočí."
Jacq sa zamyslel. Myslel na milióny chorých, ktorých môže zachrániť. Teda - mal by ich zachrániť.
„Ak odmietnem," povedal chrapľavo, „aj tak ten zákrok urobíte, však?"
„S najväčšou pravdepodobnosťou áno," odvetil doktor a poškrabal sa v šedivých vlasoch. „Vždy si treba vybrať menšie zlo."
„To je mi jasné!" zaprskal Jacq.
Chvíľu všetci mlčali. Doktor sa začal netrpezlivo kývať zo strany na stranu.
„Dobre," hlesol napokon Jacq. „Urobím to."
„Výborne!" zaradoval sa doktor a kamarátsky ho tresol po chrbte.
„Ale niečo mi sľúbte," povedal Jacq.
„Jasné. Čokoľvek!"
„Ak by som neprežil... Sľúbte, že sa postaráte o to, aby sa ľudia dozvedeli, kto som skutočne bol."
„A myslíte, že by ich to zaujímalo?"
„Čo prosím?"
„Éééhm... spoľahnite sa...," zamumlal doktor a chvatne vyšiel z izby.

IV.

O niekoľko týždňov bol širokej verejnosti predstavený mimoriadny strom s ešte mimoriadnejšími plodmi. Zasadil ho sám starosta a to za prítomnosti televíznych kamier. A žurnalistov. Starosta sa škeril a vehementne do kamier tvrdil, že „toto je veľký krok pre ľudstvo."
Nebol príliš originálny.
V uliciach sa tiesnilo plno pacientov z okolitých nemocníc. Všetci držali cvikacie karty. Dohliadali na nich ozbrojené sily. Padlo už aj pár výstrelov. Ale čo by človek neurobil pre poriadok. Hlavne, keď sú ľudia až nezdravo nedočkaví.
Bol tam aj chirurg, ktorý s týmto prevratným objavom prišiel. Vyzeral unavene, ale usmieval sa. Usmieval sa aj vtedy, keď mu novinári kládli všemožné otázky.
Kde ste sa narodili?
Koľko máte rokov?
Kde ste študovali?
Ako ste prišli na liečivé účinky plodov?
Akú máte veľkosť topánok?
A tak podobne.
A až ku koncu sa spýtali to, čo každému vŕtalo v hlave najviac.
„Kde ste našli ten strom?"
Doktor sa poobzeral. Novinári mu mikrofóny strkali takmer až do úst. Oči mu osvetľovali reflektory. Letmo sa usmial.
„Asi mi to neuveríte, ale....," povedal, „rástol priamo na mojej záhrade."