Basnicky.sk

Sto ráz prešiel chodník v prachu vyšľapaný,
sto ráz mu dych slnka pery chladil,
sto ráz zastavil zrak pri slepej vášni,
sto ráz jej mŕtve telo bozkom sladil.

V tŕní sa sypal prach,
keď vosková ruža horela.
Z duše mu kričal nemý strach
a ona mu v náručí umrela.

Len márnotratný čas to mal rád;
v hlave hrmí spoveď svedkov.
Je život víťazstvo či pád? -
Praveká mohyla s dutou lebkou.

Batôžtek plný páchnucich slov:
-všetko sa rozpovie samo,
na dne len hŕstka prekrásnych snov,
chcel skončiť modlitbou - Ti amo.

Vydýchla poslednú kvapku krvi,
hladkala ho vôňou ticha.
Svet zatajil že bol jej prvý,
no kvapka v srdci nevysychá.